Infektológ Ján Virgala: Očkovanie by malo byť povinné

Bol jedným z priekopníkov vakcinácie na východnom Slovensku. Patrí do generácie pediatrov, ktorí po druhej svetovej vojne chodili po dedinách a šírili osvetu. Infektológ Ján Virgala bol medzi prvými Košičanmi, ktorých zaočkovali proti ochoreniu Covid-19. 

Do praxe ste nastúpili šesť rokov po druhej svetovej vojne ako mladý 25-ročný lekár zrejme plný elánu, optimizmu a ideálov. Aká bola realita?
Realita bola strašná, veľmi ťažko som to znášal. Boli to veľmi turbulentné časy. Vysokú školu som skončil vo víre udalostí, keď došlo k nástupu primitívneho socializmu, ktorý so sebou priniesol brutálne prenasledovanie, udavačstvo, zatýkanie, násilnosti, politické procesy, ktokoľvek sa mohol kedykoľvek dostať do nemilosti režimu… V tom čase zaviedli zdravotníctvo zadarmo, na obrovský nápor pacientov však nebolo pripravené. Bol som zelenáč, najviac ma ubíjalo, že som sa v tej hektickej dobe nemal s kým poradiť… 

[ad][/ad] 

Aký bol zdravotný stav obyvateľstva, najmä detí? Ktoré choroby boli najrozšírenejšie?
Osýpky, detská obrna, záškrt, tetanus, čierny kašeľ boli veľmi rozšírené v detskej populácii. Úmrtnosť detí, najmä na vidieku, bola vysoká, takže sa nebolo veľmi čím chváliť… Našťastie, dostal som sa na infekčné oddelenie, kde som získaval neoceniteľné skúsenosti, kde som mal možnosť vidieť dopad infekčných chorôb na detskú populáciu. V tom čase bola k dispozícii vakcína DiTePer proti diftérii, teda záškrtu, tetanu a pertussis – čiernemu kašľu. Zaočkovanosť však bola veľmi nízka, pretože jednak nebola povinná, pediatria bola len v plienkach, praktickí lekári nevenovali očkovaniu pozornosť, osveta bola takmer nulová.

K zásadnej zmene veľmi prispelo zavedenie detských poradní a terénnych zdravotných sestier.

V rozhovore, ktorý sme robili pred deviatimi rokmi, ste spomínali, že v čase epidémie osýpok, ktorá sa opakovala v cykloch, nebolo na infekčnom oddelení kam deti uložiť, ležali aj na chodbe nemocnice. Dnes sa už osýpky, ale aj ďalšie smrteľne nebezpečné infekčné choroby, napríklad detská obrna, takmer nevyskytujú…
Na jednej strane ma ubíjala bezmocnosť, na druhej som v sebe utvrdzoval názor, že malí pacienti mohli žiť, pravda, keby ich včas zaočkovali. Ukázali sme, ako sa dá tragédii predísť. Len vďaka celoplošnej povinnej vakcinácii sa niektoré infekčné choroby prestali šíriť, alebo dokonca u nás vymizli. A ja som mal ako jeden z mála lekárov možnosť vidieť infikované deti pred vakcináciou a po nej. Bola to obrovská skúsenosť…

Ako sa vám podarilo rodičov presvedčiť, že treba deti zaočkovať?
V tom čase skoro v každej dedine žila aspoň jedna rodina, ktorá prišla o dieťa. Stačilo uviesť príklad susedov, ktorým zomrelo. Pamätám si, že aj v tuhých zimách, v závejoch prišli s dieťaťom na saniach, aby som ho v termíne zaočkoval, alebo mňa odviezli na saniach do dediny, len aby nepremeškali termín. Napriek počiatočnej nedôvere sa podarilo vakcinovať takmer sto percent detí, ktoré sa narodili v rokoch 1953 až 1954 v rámci môjho pôsobiska…

"Je mi smutno, keď vidím rôzne zhromaždenia, na ktorých sú ľudia bez rúšok, odvolávajú sa na ústavu a ľudské práva, ktoré vláda vraj porušuje," hovorí Ján Virgala. Foto:

Odporcovia očkovania tvrdia, že stačí dodržiavať hygienu a zdravú životosprávu, aby dieťa neochorelo… 
Pamätám si na mamičku, ktorá odmietla dieťa zaočkovať, vraj – nenechá ho trýzniť. Aj ona tvrdila, že jej dieťa sa nenakazí a keby aj, má dosť známych doktorov v Košiciach, ktorí ho vyliečia. Bol som mladý, dosť hrubo som jej vynadal, čo ma neskôr aj mrzelo… Samozrejme, hygiena je nesmierne dôležitá, je to elementárna vec v boji s infekciami. Ja som už ako sekundárny lekár tvrdo presadzoval hygienu rúk v čase, keď to málokto považoval za dôležité. Sú však infekčné ochorenia, napríklad osýpky, ktorých šíreniu nezabráni ani úzkostlivo dodržiavaná hygiena, pretože sa šíria vzduchom.

To isté sa týka detskej obrny. Spomínam si na odborné diskusie na tému, ako sa brániť proti tejto veľmi nebezpečnej chorobe. Odporúčali napríklad výplach nosohltanu a kadejaké zaručene úspešné postupy. Vôbec to nepomáhalo. Práve naopak. Vtedy sme v Košiciach liečili deti s detskou obrnou z celého Východoslovenského kraja. Počet pacientov nám každý rok narastal, všetky opatrenia zlyhávali. Až vakcinácia zvrátila tento stav. Preto je kolektívna ochrana mimoriadne dôležitá. Verím, že by to pomohlo aj pri pandémii, ktorú teraz prežívame.

[ad2][/ad2]

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

[break][/break]

Nielen na Slovensku sa dvíha mohutná vlna antivaxerov. Sú obavy z možných vedľajších účinkov očkovania opodstatnené?
Z mojich doterajších skúseností jednoznačne môžem povedať, že obavy sú zbytočné, aj keď sa vedľajšie účinky nedajú vylúčiť. Platí to však aj o množstve iných liekov, ktoré sa masovo užívajú. Stačí si prečítať príbalové letáky… 

Napríklad ibalgin má ako jeden z možných vedľajších účinkov zlyhanie srdca u jedného z tisíc užívateľov, aspirín môže spôsobiť žalúdkové alebo dvanástnikové vredy…
Treba si uvedomiť, že pri každom lieku, pri každej vakcíne je rozhodujúci pomer jej benefitov a možných negatívnych účinkov. V medicíne sa stále vynára nekonečné množstvo otáznikov, na ktoré napriek obrovskému pokroku vo vede a výskume nedokážeme nájsť odpovede, je to odbor, v ktorom neplatí, že dvakrát dva sú štyri, ale niekedy aj päť… Pretože každý človek je výnimočný, jedinečný. Ako primár infekčného oddelenia som viedol poradňu pre pacientov, u ktorých sa vyskytli nejaké komplikácie po očkovaní. Chodili k nám rodičia s deťmi z celého východného Slovenska. Zaočkoval som v živote tisíce detí, ale nestretol som sa 
s jediným prípadom, ktorý by mal mimoriadne vážne negatívne dôsledky končiace smrťou či trvalými následkami. 

Farmaceutický priemysel je jedným z najvýnosnejších biznisov na svete. Nejde aj v prípade vývoja a výroby vakcíny proti COVID-19 len o obchod?
Absolútne s tým nesúhlasím! 

Prečo?
Cieľom každého podnikania v ktorejkoľvek oblasti je zisk. Týka sa to aj farmafiriem. Nevidím dôvod, prečo by sme to mali považovať za amorálne. Každá farmaceutická firma, keď chce prežiť v konkur