Študenti herectva napriek pandémii tvoria. Aj o víruse

Košickú herečku Adrianu Krúpovú poznajú milovníci divadla hlavne z činoherných predstavení Ešte sa do dá zachrániť či Chrobák v hlave. Možno však mnohí nevedia, že okrem herectva sa tiež venuje aj študentom prvého ročníka herectva na Konzervatóriu na Timonovej 2.

„Učiť v čase karantény je ťažké pre všetkých pedagógov, či už učia na základnej, strednej, alebo vysokej škole. Každý predmet má svoje špecifiká a výklad pedagóga cez internet je náročný tak pre vyučujúceho, ako pre žiaka,“ konštatuje. Ale ako učiť predmet hereckej tvorby prvákov? 

[ad][/ad] 

Podľa rozvrhu

„Boli na škole iba pol roka. Zažili svoje prvé skúšky a ledva sa zorientovali, prišla karanténa. Dnes sa stretávame prostredníctvom internetu. Na konci roka sme sa mali prezentovať etudami a jednoduchými dialógmi, čo sa z pochopiteľných dôvodov teraz nedá. A tak sme v rámci výnimočnej situácie začali pracovať na monológoch,“ predstavuje momentálnu situáciu v ročníku A. Krúpová.

So žiakmi sa stretáva vždy podľa rozvrhu, ale hodiny majú skrátené. Ako hovorí, toto „stretávanie sa“, je dôležité nielen kvôli výuke, ale aj pocitu spolupatričnosti, súdržnosti, aby študenti, ktorí budú spolu počas ďalších rokov, nestratili kontakt a mali k sebe stále blízko. „Sú to mladí ľudia, ktorých spája láska k divadelnému umeniu, spoločné záujmy a priateľstvo.“

Učila v maske

Pedagogičku nesmierne teší, že interakcia medzi ňou a študentmi stále funguje. „Moje ‚deti‘ stále na sebe pracujú a nepoľavujú ani v tejto náročnej situácii. Snažím sa im hodiny spestriť, mali sme aj hodinu, na ktorú bolo zadanie štylizované líčenie – maska. A tak sa mi študenti na obrazovkách objavili zmaľovaní ako na halloween. Samozrejme som ich v tom nenechala samých…“ 

Herectvo je práca s emóciami. Prváci majú 15 – 16 rokov, a to je práve vek, keď celé ich vnútro prechádza emočnou húsenkovou dráhou. „Vnímanie, pociťovanie je ostrejšie, o hyperkritickosti ani nehovoriac. My na našich hodinách máme jedinečnú príležitosť tieto emócie pretaviť do tvorby.“

Prekvapivý výsledok

Keďže sa teraz nemôžu spolu stretávať, učiteľku zaujímalo, ako jej študenti prežívajú celú situáciu s pandémiou. „Dostali teda úlohu akéhosi sebavyjadrenia prostredníctvom krátkeho videa. Výsledok ma prekvapil. Originalita, úprimnosť, hravosť, nápaditosť. Od jednoduchého zamyslenia sa u Mišky, cez vtipné video Kristínky a Vierky. Šimonova reportáž, ktorá rozosmeje aj dojme až po zložitú počítačovú hru, v ktorej Adam hovorí, ako mu chýba škola, my s manželom (Ivan Krúpa, herec v Štátnom divadle Košice – pozn. red.) a obľúbená spolužiačka.“ 

Adriana Krúpová si myslí, že sa jej študenti s témou veľmi dobre popasovali. „Samozrejme, sú to iba prváci, ale ich spracovanie témy, pohľad násť- ročných na udalosti, ktoré si nepamätajú ani naši starí rodičia, zanecháva isté posolstvo, stopu v čase.“

Ak si kliknete na priložená videá, prinesú vám okrem zábavy aj pohladenie na duši a uistenie, že táto generácia vôbec nie je stratená.

Vo videách účinkovali žiaci 1. ročníka Konzervatória  na Timonovej 1 v Košiciach: Michaela Tóthová, Kristína Hušlová, Vieroslava Grossrubatcherová, Šimon Lorko a Adam Trcka.

[ad2][/ad2]