ŠPINNER: Anjeli strážni či pekelní?

Milujem jar. Všetko vylieza zo zeme, vyfarbuje sa, rozvíja a teší srdce. Mohol by som o tom poetizovať donekonečna.

Asi však treba o inom. Nie preto, že je apríl mesiac bezpečnosti. Preto, lebo sme ani poriadne nepreskočili zo zimy do tepla a už tu máme mŕtvych a ranených na cestách. Akoby sme boli nepoučiteľní.

Rok čo rok sa to na jar opakuje. Netrpezlivo vyťahujeme z pivníc a garáží bicykle i motorky a hajdé von. Žiaľ, a na vlastnú škodu, niektorí s klapkami na očiach. Kvôli vetru vo vlasoch, kvôli opojeniu z rýchlosti zabúdajú na to životne dôležité slovo: Bezpečnosť!

Ich anjeli strážni nestíhajú, maximálnej rýchlosti nestačia. A tak prichádzajú k slovu anjeli pekelní, ktorí si svoje dušičky vyberajú so železnou pravidelnosťou v značných počtoch. Koľkí musia zjari zomrieť, aby bol kontingent pohrebného ústavu naplnený?

Na stretnutiach a zrazoch motorkárov som bol viackrát. Každý sa tam dušoval, že život je to najcennejšie. Skoro prisahali, že jazdia ako ľudia. Kto sú teda tí mŕtvi každý rok?

Foto: shutterstock