Vladimír Špinner: Bez jednoty niet sily

Fandím učiteľom, aby mali vyššie mzdy a modernejšie pomôcky. Inak len ťažko nájdu potrebnú motiváciu, aby dali deťom oveľa viac ako povinnosť vyplývajúcu z povolania. Časy Martina Kukučína opísané vo Vianočných oblátkach sú dávno preč.

Žiaľ, myslím, že súčasný štrajk im dukátiky neprinesie. Aj keď ich veľmi potrebujú, lebo vládou zverejňované priemerné platy učiteľov sú manipulácia s číslami. Stačí sa ich opýtať alebo mať nejakého doma v rodine a vieme svoje. Ťažko z toho vyžiť, keď treba platiť nájomné, inkaso, pôžičky…

Neprinesie, lebo im chýba to základné, a to jednota. Známe Svätoplukove prúty sa prekabátiť nedajú. Učiteľov na Slovensku je skoro 90-tisíc. Viac než polovica z nich dala dôveru starému odborovému zväzu školstva, aby za nich bojoval v rokovaniach s vládou. Zväz v tejto súčasnej situácii drží bobríka mlčania. Nezapája sa, nemobilizuje svojich členov, aby sa k štrajku pridali.

Iniciatíva slovenských učiteľov, ktorá teraz dvíha hlas, je len neformálnym hnutím a nemá žiadnych organizovaných členov. Podporujú ich Nové školské odbory, no tie majú iba 2000 členov. Je to teda hlas, ktorý do neba nedôjde? Určite nie. Nedá sa ho neregistrovať, najmä nie pred voľbami do parlamentu. Verejnosť to vníma citlivo. Ide o naše deti. Preto aj vyjadrenia premiéra zastupujúceho štátostranu nie sú prudko jedovaté, aké s obľubou vystrekuje v iných prípadoch, ale viac opatrné. Isté však je, že neustúpi, naopak, využije situáciu na ďalšie pekné predvolebné sľuby. Vie, že so školskými odbormi si už dávno tľapol, podobne ako s inými.

Radil by som štrajkujúcim učiteľom, aby celkom nebláznili. Povedali, čo chceli, zburcovali národ. „Umrieť“ pre to však netreba. Na ukážku sily stačí aj pár dní. Ale jednota vo vlastných radoch, ktorá ich privedie k úspechu, sa buduje oveľa dlhšie.

Foto:Shutterstock