Inzercia

Kláštor nie je väzenie

Múry kláštorov nie sú múrmi väzení, ale miestom so  srdcom. Tvrdila to organizátorka sobotňajšieho Dňa otvorených kláštorov sestra Hermana. Ako to videli návštevníci, nám povedal 22-ročný Košičan, študent TUKE Dominik Daňko. Za brány kláštora dominikánok na Moyzesovej ulici v Košiciach nazrel po prvý raz. Čo sa vám najviac páčilo? Televízor, ktorý mali v obývačke. Bol

KOŠICE:DNES

Múry kláštorov nie sú múrmi väzení, ale miestom so  srdcom. Tvrdila to organizátorka sobotňajšieho Dňa otvorených kláštorov sestra Hermana. Ako to videli návštevníci, nám povedal 22-ročný Košičan, študent TUKE Dominik Daňko. Za brány kláštora dominikánok na Moyzesovej ulici v Košiciach nazrel po prvý raz.

Inzercia

Čo sa vám najviac páčilo?

Televízor, ktorý mali v obývačke. Bol celkom moderný.

Čo vás najviac prekvapilo?

Ten pokoj a kľud, majú aj záhradku, kde môžu aj  piknikovať. Ale asi najviac to, ako žijú. Vôbec nie sú osamelé, ako som si myslel. Je to tu také rodinné. Možno žijú viac v spoločenstve ako my. Začínam si myslieť, že my, čo žijeme vonku, sme osamelejší ako tieto sestry.

Prečo ste sa vybrali k dominikánkam? Kvôli menu?

Vôbec som netušil, že tu majú kláštor dominikánky. Priviedla ma kamarátka, ktorá učí v tunajšej škôlke. Ale hlavne preto, lebo vedľa máme fakultu. Z okna vidím kríž a tak som si hovoril, že tu asi musí byť zamaskovaný nejaký kostol.

Patria podľa vás rehoľníci do dnešnej doby?

Určite. To, čo robia a s akou láskou, ma až prekvapuje. Je to záslužné. Pre mňa je silné aj to, že sa za nás modlia. Žijeme v hluku, zmätku a je dobré vedieť, že niekde na vás niekto myslí a modlí sa za vás. A vyzerajú pritom také šťastné.

Foto: Veronika Janušková