Od rocku k popíku

Jedným z divácky úspešných programov televízie KOŠICE:DNES je relácia Nečakaný hosť. Ako prezrádza názov, naši redaktori nečakane prepadnú známu osobnosť doma, v štúdiu, na pracovisku či kdesi na ulici, aby ju vyspovedali.

Vyobracali sme aj speváka, gitaristu, skladateľa, textára a producenta Mira Šmajdu, alias Maxa Jasona Maia (*27. november 1988, Košice), finalistu súťaže Česko Slovenská Superstar v roku 2009 a reprezentanta Slovenska na Eurovision Song Contest v roku 2012 v azerbajdžanskom Baku.

Povedz mi tri veci, ktoré miluješ na Košiciach…

Kamarátov, rodinu, prírodu.

Prečo si sa presťahoval do Prahy?

Pretože tam zasa milujem iné veci ako kamarátov, rodinu, prírodu.

Aké?

Hrám s  kapelou najmä v  Čechách, takže ma to tam nejak zavialo.

Čo ti SuperStar dala a čo ti vzala?

Úprimne, ja sa nezamýšľam nad vecami, ktoré mi vzala. Aj veci, ktoré som pociťoval, že boli  v  určitých momentoch, dajme tomu, negatívne, potom dospeli k nejakým pozitívnym záverom alebo skúsenostiam.

Na hudobnej scéne si už sedem rokov. Za ten čas si vystriedal neskutočne veľa mien a kapiel. Prečo?

Neviem… Keď sa pozrieš na internete na rôznych spevákov, tak tam majú aj 30 projektov, v ktorých pôsobili…

A čo tvoj pseudonym?

Max Jason Mai? Bol to logický krok, lebo ísť na medzinárodnú scénu so slovanským menom nie je podľa mňa úplne šťastné.

Si vegán, mám pravdu?

No, v  podstate áno, aj keď nie tak úplne. Napríklad, niekedy si dám v lete, keď je sezóna, bryndzu. Mám ju hrozne rád, aj ovčí syr. 

Čo ťa viedlo k vegánstvu?

Asi zvedavosť. Mal som 18 rokov, takže už to bude 10 rokov, čo takto fungujem. Prečítal som si knihu o chlapíkovi, ktorý sa dal na surovú stravu a dá sa povedať, že mu to zachránilo život, pretože bol na pokraji smrti. A hovoril som si, že keď môže niečo takto pozitívne fungovať na telo, treba to skúsiť. Tak som proste zo dňa na deň, strašne radikálne, na to nastúpil. Pretože ja som taký človek – keď ma niečo zaujíma, tak to chcem skúsiť hneď a  poriadne, so všetkým čo k tomu patrí.

Je niečo, čo si musel pre svoju kariéru urobiť a za čo si sa hanbil?

Nie, fakt, nie je asi nič také. Jasné, človek si povie, toto by som spravil inak, tamto by som spravil inak, aj teraz mi to napadne, ale na druhej strane sa bojím toho, že keby som som niečo urobil inak, tak by sa veci vyvíjali možno negatívne. 

Zvykneš mať trému?

Vieš čo, už ani nie. Trému mám vtedy, keď mám hrať pred rodinou. Ale keď som na pódiu a mám  pred sebou 5 000 ľudí, nemám ten pocit. 

Ako si s ňou bojoval, keď si ju mal?

Väčšinou som sa zvykol nejak rozpumpovať, rozcvičiť, aby som odplavil ten adrenalín z tela.

Aký je tvoj životný cieľ?

Asi žiť tak, aby som bol spokojný po každej stránke – naplnený aj po pracovnej, aj po súkromnej..

Momentálne sa cítiš naplnený?

Áno, robím veci, ktoré ma bavia. A keďže muzika je moje hobby, tak ma to naozaj napĺňa. Snažím sa byť obklopený ľuďmi, s ktorými si rozumiem, priateľmi, rodinou. Ide to tak ruka v  ruke. Cítim sa zdravý a od toho sa odvíja veľa vecí v živote. Takže nemám dôvod byť nespokojný.

Foto: miro-smajda-daily.blog.cz/