Opera je jeho druhý život. Jaroslav Dvorský by niektoré svoje obrazy nepredal ani za 5 000 €

Jaroslav Dvorský vyštudoval výtvarné umenie a jeho ateliér je pre neho stále jedno z najpríjemnejších miest, kde trávi svoj čas. Stále ho však lákalo nahliadať do sveta opery a vyskúšať si to na vlastnej koži. „Sny si treba plniť,“ hovorí pán Dvorský. Sám šiel za svojím snom, ku ktorému ho inšpiroval brat Peter.

Ako by ste sám seba predstavil ľuďom?

„Som obyčajný človek, ktorý od detstva miluje operu. Vyštudoval som výtvarné umenie a rád sa tomu venujem. Opera je však môj druhý život, pretože to vo mne vyvoláva mnoho pocitov. Som ale umelec telom aj dušou. Študovať spev som išiel, keď som mal 34 rokov. Brat Peter nás všetkých svojím hraním inšpiroval.“

Ako to medzi bratmi funguje v súkromí? Podporujete sa navzájom alebo je medzi vami rivalita?

„Sme piati bratia, štyria operní speváci a jeden normálny, ako to rád hovorím. Vždy sme sa snažili jeden druhému pomôcť. Veľakrát sme sa dokonca vystriedali na predstaveniach a pomohli si tak.“

Máte nejaké tajomstvo, o ktorom vie málokto?

„Najprv bolo tajomstvom, že som študoval výtvarné umenie. Kedysi dávno bolo tajomstvom, že som začal s operným spevom. A teraz, poviem pravdu, že občas rád leňoším. Prejavilo sa to najmä počas korony.“

Vďaka Vášmu povolaniu ste precestovali veľký kus sveta. Čo Vás stále tiahlo naspäť na Slovensko?

„Najmä rodina. Veľakrát som bol vo svete. Išiel som na skúšku, potom som sa prešiel po krásnom meste, po obchodoch. Ale čo potom? Je tam veľa ľudí ale aj tak je človek sám. Doma je proste doma.“

Ak by ste mali porovnať publikum u nás na Slovensku a inde vo svete, kde ste mali najlepšie zážitky?

„Severské krajiny sú chladnejšie nielen ovzduším, ale aj ľudia sú takí. Inak je to s Talianmi, Španielmi aj Francúzmi. Majú horúcu krv a sú ako odtrhnutí z reťaze. Ale veľký úspech som zažil v Číne, kde som spieval asi pre 5-7 tisíc ľudí. Ľudia kričali a tlieskali. V živote som taký úspech nezažil. Dokonca som mal standing ovation. Doma síce nikto nie je prorokom, ale Slovenské publikum mám veľmi rád.“

Viete Vy, ako skúsený operný spevák, poradiť človeku, ktorý začína s operou?

 „Musí mať neutíchajúci záujem. Stále sa musí chcieť učiť. V opere sa totiž učím aj ja celý život.“

Okrem operného spevu milujete aj umenie. Aké tri vlastnosti by podľa Vás mal mať každý umelec?

„Musí to milovať a nerobiť to pre peniaze. Musí byť húževnatý a musí stále pracovať. Umelec musí mať svoje inšpirácie a musí mať vytvorené podmienky, aby mal kde maľovať. Priestor, talent, pracovitosť.“

Keď zostaneme pri umeleckej stránke, tak aký je Váš obľúbený obraz?

„Raz som dostal knihu od Ilia Repin, ktorý bol ruským maliarom. Zamiloval som sa do jeho malieb. Popri listovaní som narazil na portrét Mussorgského. Šialené oči, červený nos, oblečený je v župane. Pozerá tak divne, akoby ho obťažovalo, že ho maľujú. Bol namaľovaný tri týždne pred smrťou a je tam zachytené všetko. Očaril ma a namaľoval som ho alla prima, teda dokončil som ho na prvú šupu. Tento obraz som nechcel predať ani za nič. Dodnes ho mám doma. Ďalší obraz, ktorý milujem je obraz mňa a mojej ženy, ona ma presvedčila, aby sme ho nepredali. Aj ten máme stále doma. Ani keby mi za nich ponúkli 5 000 €, aj tak ich nepredám, sú pre mňa vzácne.“

Spomeniete si aj na prvé predstavenie v Štátnom divadle Košice?

„Zaskakoval som vtedy operu La traviata. Potrebovali Alfreda a ja som to dovtedy nikdy nespieval, ale do týždňa som sa tú operu naučil naspamäť. Denne som na tom robil. Bez skúšky som šiel na javisko a odspieval som to. Mal som stres, ale keď som začal spievať, tak som vedel, že to zvládnem. Brat Peter mi povedal, že som taký kamikadze spevák, pretože som šiel s kožou na trh.“

Čo sa Vám na Košiciach najviac páči?

„V Košiciach žijem 17 rokov. Chcem tu zostať a považujem sa za Košičana. Celé centrum mesta je veľmi pekné. Čo sa týka divadla, na Slovensku nie je lepšieho, či už z akustického hľadiska alebo aj z hľadiska krásy. Mám tu ženu, rodinu a veľa priateľov. Bratia bývajú v Bratislave a chodím za nimi cez celú republiku, ale vzdialenosť nie je nijaký problém.“