Prahu vymenil za Košice. Motiváciou bol synček Edo

Mnoho mladých Slovákov po ukončení strednej či vysokej školy odchádza do zahraničia. Hľadajú tam uplatnenie v práci, či lepšie podmienky na život. Sú však aj takí, ktorých, jednoducho, cudzina prestala baviť a vracajú sa naspäť do svojej domoviny. Jedným z nich je aj 35-ročný Miloš Findura, ktorý si po dvanástich rokoch života v stovežatej Prahe povedal: Je čas odísť…

Miloš síce pochádza zo Spišskej Novej Vsi, no jeho domovom sa stalo naše mesto. Počas štúdia informatiky na Technickej univerzite spoznal svoju životnú lásku, Košičanku Aničku. Vtedy však o Košiciach ako o mieste na život neuvažoval. Anička totiž odišla študovať do Prahy.

Láska je láska, dôležité je, aby ľudia, ktorí sa ľúbia, boli spolu. Podobne vtedy rozmýšľal aj Miloš. Za svojou už teraz manželkou sa odsťahoval do hlavného mesta Českej republiky. 

[ad][/ad]

Túžba po domovine

Keďže je vyštudovaný informatik, nemal problém si v Prahe nájsť dobre platenú prácu. Po čase mu však domov začal chýbať. Nebolo to zo dňa na deň a ani z roka na rok, veď Praha je nádherné, kráľovské mesto s neopakovateľnou atmosférou a mnoho Slovákov smeruje práve tam, či už za štúdium alebo prácou. 

„Na Slovensko som sa vrátil po dvanástich rokoch. Najprv sme ani nerozmýšľali nad tým, že by sme z Prahy odišli, ale keď sa nám narodilo pred dvoma rokmi dieťatko, túžba po domovine bola silnejšia,“ hovorí Miloš. Ako nám prezradil, jeho najväčšou motiváciou, aby sa vrátil, bol synček Edo. Nechcel, aby žili v Prahe, ale doma, na Slovensku. „Prial som si, aby mal bližšie k starým rodičom a v neposlednom rade, aby vyrastal v prírode a nie vo veľkomeste.“

Miloš má veľmi blízko k lesom a horám. Je vášnivý horský cyklista a skialpinista. V čase, keď žil v Česku, niekoľkokrát sa zúčastnil aj triatlonu. „Ak chcete ísť do prírody v Prahe, najbližšie kopce sú asi dve hodiny cesty. Tu mi stačí, že zájdem za roh. Hocikedy vezmem bicykel a idem napríklad na Lajošku. Máme neporovnateľne krajšiu prírodu. Vždy ma to k nej ťahalo. Útek do prírody je pre mňa psychohygiena. Nehovoriac o tom, že sedím celé dni za počítačom. Po práci som rád, že ho nevidím…“

Športovec telom i dušou

Miloš doslova  miluje prírodu, čo bol aj jeden z ďalších dôvodov, prečo sa vrátil domov, na Slovensko. „ Skialpinizms je trochu adrenalínový šport, ale človek ho musí robiť tak, aby prežil.“ 

Jeho vášňou je aj horská cyklistika. V októbri  si síce po páde z bicykla zlomil kľúčnu kosť, a v minulosti zápästie, no to ho od športu  neodradilo. „To patrí k tomu. To sa zahojí.“ Dôvodom pádov môže byť aj to, že rád jazdí po neudržiavaných chodníkoch. „Mám rád lesné cesty, také, aké sú. Keď sú tam skaly, sú skaly, keď korene, sú tam korene. Práve tam stretávam všelijakú zver. Minule som stretol akurát neďaleko Košíc diviačicu s malými. Nechal som ich prejsť. Sú tam doma, majú predsa prednosť.“ 

[ad2][/ad2]

Lepší život ako v Prahe

Zaujímalo nás, prečo rodený Spišiak nežije v Spišskej Novej Vsi, v okolí ktorej je nádhernej prírody či lesov ešte viac ako u nás.

„Manželka je Košičanka a predsa sa tu ľahšie dá nájsť práca ako v Spišskej. Na porovnanie s Prahou v Košiciach máme lepší život. Keď niečo potrebujem, vybavím to tu za pol dňa, pričom v Prahe na to potrebujem tri dni voľna.“ Miloš vraví, že aj keď mnoho ľudí odchádza do zahraničia, v poslednej dobe má pocit, že práve množstvo Slovákov sa vracia naspäť do rodného kraja. „Mám veľa známych, ktorí sa vrátili. Ťahá ich to jednoducho domov.“

Miloš má však český národ veľmi rád. Vraví, že medzi nami a Čechmi nevidí takmer žiadnu odlišnosť. „Dokonca som prestal aj vnímať rozdiel medzi češtinou a slovenčinou. Vždy  som však hovoril a aj hovorím po slovensky. Keď to skúšam po česky, zniem ako Andrej Babiš, a to určite nechcem,“ dodáva s úsmevom.

Niet nad pokojnejší život

Podľa neho veľa ľudí do Prahy odchádza za štúdiom, pričom tam po ukončení školy, prirodzene, ostanú žiť. „Samozrejme je jednoduchšie si nájsť prácu práve tam než tu. Nestretol som sa ani raz s tým, že by sa Slovákovi v Prahe hľadala práca ťažšie ako u nás doma. Skôr som počul to, že ľudia mali problém, ak sa vrátili. Na Slovensku sa na nich pozerali: Aha, to je ten, čo prišiel z Prahy a teraz sa tu tvári múdro.“

Miloš mal to šťastie, že návratom na Slovensko prácu nestratil. „Stále som itečkár v tej istej spoločnosti, v ktorej som pracoval v Česku. Pracujem však z domu. Život je tu viac pokojnejší ako v Prahe, mám pocit, že mám viac času. Vôbec neľutujem, že som sa vrátil domov. Aj manželka má v Košiciach prácu v štátnej správe. Sme spokojní,“ dodáva.