Stephen Daldry: Film vytvára moment, ktorý sa už nezopakuje

Stephen Daldry je anglický režisér, aktívny v oblasti filmu, ako aj v divadle. Vo svojich filmoch preferuje vlastný scenár a sám seba považuje viac za človeka divadla než filmu.

Medzi jeho známejšie filmy patria snímky Billy Elliot (2000), Hodiny (2002), Predčítač (2008) a Neuveriteľne nahlas a nesmierne blízko (2011). Aktuálne pracuje na viacerých divadelných hrách v Londýne i v USA. V novembri tohto roku prinesie Netflix televízny seriál The Crown, ktorý Daldry spolurežíruje.  

V prvom rade mi dovoľte privítať vás na Slovensku. Boli ste tu už niekedy?

Pravdupovediac, snažím sa prísť na to, či som tu bol. Myslím, že nie. Na chvíľu som si myslel, že áno, ale nie, nikdy som tu nebol.  

Čo je pre vás osobne dôležitým míľnikom, kedy ste sa rozhodli nakrúcať filmy?

Počas svojej kariéry som strávil väčšinu času v divadle, takže som skôr divadelný človek. Raz ma však niekto poprosil, aby som natočil film. Nebola to moja celoživotná ambícia. Dodnes trávim veľa času v divadle. Keď mám čas, nakrúcam filmy. Takže, aby som odpovedal na vašu otázku, k filmu som sa dostal tak, že ma o to niekto požiadal, nebol to môj nápad.  

Aké sú pre vás špecifické a podstatné prvky, ktoré musia byť brané do úvahy počas výroby filmu alebo skúšania divadelnej hry?

Sú dané jasné rozdiely. Keď robíte film, vytvárate moment, ktorý sa už nemusí opakovať – moment, ktorý zachytáva kamera. Divadlo je založené na idei opakovania. Metodológia prístupu k práci je tu úplne odlišná. V divadle všetci skúšajúci herci vedia presne, aké predstavenie vytvárajú. Vo filme to neplatí. Máte tu 300 až 400 ľudí v priestore a vôbec netušia, ktorá kamera ich točí.  

Poďme k vašim konkrétnym filmom. Najprv Predčítač. Keď ste robili konkurz na protagonistu mladého Michaela, mali ste konkrétne charakteristiky, ktoré musí tento človek mať a ako má vyzerať? Aký typ herca ste hľadali pre túto špecifickú úlohu?

Najťažšie pri Predčítačovi bolo zistiť, ako film bude znieť, pretože sme ho nerobili v nemčine, ale po anglicky. Museli sme si naštudovať, ako znel vtedajší prízvuk. Prvý nápad bol, zveriť rolu nemeckému hercovi. Ďalej sme uvažovali, že ak budeme pracovať s nemeckým hercom, musíme zistiť, ako hovorili po anglicky s nemeckým prízvukom. To ovplyvnilo, ako sme poobsadzovali zvyšné postavy. Keď sme sa rozhodli pre Davida Krossa (protagonista Michaela vo filme – pozn. autorky), museli sme nájsť tím, ktorý bude k nemu pasovať. David bol jedinečný.  

Aktuálne spoluréžirujete projekt Netflixu – The Crown. Čo môžeme očakávať od tohto zaujímavého televízneho seriálu?

Áno, robím projekt pre Netflix a bude to naozaj veľké. Celé sa to začalo ako divadelná hra. Robil som hru s Petrom Morganom v Londýne a na Broadwayi s Helen Mirren v hlavnej úlohe a rozhodli sme sa, že táto téma je dostatočne zaujímavá, aby sme na nej naďalej pracovali. Podarilo sa nám presvedčiť Netflix, aby projekt kúpil. Je to materiál špeciálne vytvorený pre televíziu, na báze pôvodnej hry. Pôsobí to ako príbeh o kráľovnej, ale v skutočnosti je o vtedajšej Británii. Ide o fascinujúci príbeh disfunkčnej rodiny. Prvých 10 epizód vychádza v novembri a teraz pripravujeme ďalších 10. Celkovo ich bude až 60.  

Prezraďte nám, na akých ďalších projektoch pracujete v súčasnosti? Pracujem na dvoch divadelných hrách. Jednu z nich robím v Amerike, volá sa The Inheritance a jej autorom je Matthew Lopez. Druhá hra je o utečencoch v Londýne – veľmi aktuálna téma, ktorá sa dotýka nás všetkých.  

(AFF)
Foto: Veronika Janušková