Bojovník M. Laincz je doma vodcom svorky

Matúš Laincz bojovník MMA
– Narodil sa 21. novembra 1989 v Košiciach.
– Člen MMA TOP Team Košice
– Slovenský reprezentant v zmiešanom bojovom umení MMA
– Doteraz má za sebou 16 zápasov, z ktorých až 14 vyhral, z toho v klietke zo šiestich stretnutí porazil s výnimkou jedného súpera všetkých.
– Naposledy prehral v októbri 2009.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
Skončil som obchodnú akadémiu, ale vedomosti z tejto školy asi nikdy nevyužijem. Ak by som nebol profesionálny športovec, asi by som dnes bol kuchár. Mám k tomu vzťah, rád varím. A úplne najradšej by som rád kuchtil vo vlastnej reštaurácii, aby som pracoval sám na seba.

Takúto porciu zmrzliny mu pripravil kamarát v Košiciach.

Kto bol vaším športovým vzorom?
Bola to stará bojová škola a v nej ruský bojovník MMA Fedor Emelianenko. Je stále aktívny, aj keď už nie je na vrchole. Svojho času bol však neporaziteľný.

Na čo najviac utrácate?
Asi na dobré jedlo. Ak je niečo, na čo mám chuť, tak si to doprajem. A som ochotný si za kvalitu a výnimočnosť zaplatiť. Špičkové jedlá niečo stoja a ja to rešpektujem. 

Pamätáte si na vašu prvú lásku?
Prvá láska nie je podstatná. Dôležitá je tá súčasná a verím, že aj posledná a doživotná. Je to moja manželka Radka.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
Som kávičkár. Nevypijem hocijakú žbrndu, káva musí byť fakt dobrá. A najviac mi chutí babkina kuchyňa, na tú nedám dopustiť, trebárs na jej zajaca na smotane.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
Často som chodil trénovať do Srbska a musím povedať, že som sa tam dobre cítil. Príjemní ľudia, dobré jedlo, lacná krajina. Upútalo ma Thajsko, imponuje mi najmä svojím teplom, ktoré mi veľmi vyhovovalo. Ale popravde – už nemám veľmi chuť ísť trénovať do tejto krajiny. V tamojšom tréningovom kempe som chytil stafylokokovú infekciu. Nakazili sa ňou všetci, keďže odreniny z tréningov máte na tele bežne. Doma ma potom museli rezať, dlho som bral antibiotiká. Inak tú infekciu si domov dotiahli aj ďalší košickí bojovníci.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
Môj tréner mi hovorieva Dynamit, asi vie prečo. Keď v zápase odrazu začnem rozdávať jednu bombu za druhou, tak má pocit, že vo mne explodoval dynamit.

Ako si najlepšie oddýchnete?
Oddych uznávam pasívny aj aktívny. Niekedy resetujem na gauči pri pozeraní dobrého filmu. Ale mám rád aj príjemnú únavu po dobrej túre, keď máte schodené nohy, ale dušu ste pohladili pohľadom na prírodu. Vypnem aj pri výbehu so psom. Stalo sa mi, že som si odbehol tridsať kilometrov a môj pitbull Rixon mal toho dosť. Ale to bolo v lete, v zime ho tak neumorím.

Kto je váš najobľúbenejší umelec? 
Autor filmovej hudby Nemec Hans Zimmer. Skladateľ filmových soundtrackov má množstvo ocenení – Oscarov, Zlatých Glóbusov, Grammy. Jeho hudbu poznáte, ak ste videli Pirátov z Karibiku, Počiatok, Levieho kráľa, Pearl Harbor…

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Ak niečo nie je po mojom. Môj otec vraví, že odmalička som nepočúval a všetko si robil podľa seba. Dodnes je to tak. Manželka musí brať na vedomie, že doma má vodcu svorky a ako ten povie, tak bude.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Ak si niečo zaumienim, na niečom mi fakt záleží, idem si tvrdo za tým. Viem sa tak pozitívne zaťať. Netuším, v čom som absolútne neschopný, opýtajte sa tých, čo ma poznajú.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
Som pažravý, neodolám pokušeniu zvanému dobré jedlo. Je to moja slabá stránka. Viem, že by som sa mohol krotiť, ale ja nemám problém zjesť tri obedy. Ak mám na niečo chuť, neviem si povedať dosť! Keďže si potrebujem strážiť váhu, potom sa o to viac musím zapotiť pri tréningu.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
Vážim si všetky víťazstvá, ale asi najviac to, že som vo Full Fight v Banskej Bystrici naposledy zdolal Rusa Muaeda Shaoeva. Na zápas som sa pripravoval štyri mesiace, natrhol som si väzy v kolene, dostal infekciu v Thajsku, mal som polámané rebro, a predsa som to vyhral. Veľmi ma mrzia obe moje prehry, či so súperom z Chorvátska, alebo zo Srbska. Hoci viem, že i prehry patria k športu.

Foto: archív M.L.