Bratislavčan v košickom drese je rád, že konečne pôsobí vo väčšom meste

Po šiestich vystúpeniach majú basketbalisti KB Košice na konte päť ligových víťazstiev. To posledné 70:62 (32:26) s Nitrou sa v Angels aréne rodilo ťažko, opäť patrilo do kategórie vydretých. Nováčik Eurovia SBL je stále na druhom mieste.

Nitra prišla do Košíc s mizernou vizitkou piatich prehier v rade. Ale pre býkov nebola chutnou jednohubkou. Súper vystrkoval rožky až do samého záveru.

„Sú aj takéto zápasy. Bohužiaľ, nehrali sme našu hru. Po vydarenom úvode prišlo uspokojenie, mysleli sme si, že súper sa položí sám, “ škrelo 204 centimetrov vysokého hráča Košíc Maurizia Galatu, že stretnutie malo celkom zbytočne vyrovnaný priebeh.

Chabá streľba spoza trojkového oblúka

Zdá sa, že nováčikovi sa ľahšie dýcha na palubovkách súperov. Pod vlastnými košmi mu zväzuje ruky kŕčovitosť. Dokresľuje to aj úspešnosť streľby spoza trojkového oblúka, z 18 pokusov premenili domáci iba tri. „Pred našimi divákmi sme viac nervózni, to je fakt. Ale tú streľbu by som nepripisoval nervozite, skôr tomu, že sme nezakončovali z dobrých pozícií. Tak to potom aj vyzeralo.“

Spíkovanie problém nerobí

Američania Kelly a Jacobo zaznamenali 23, respektíve 13 bodov, ich krajan Jones 9. Dobre im sekundoval striedajúci Maurizio Galata s deviatimi bodmi. Pritom na ihrisku strávil necelých dvadsať minút.

„Už po roku v mužskom basketbale si zvyknete na to, že v mužstve sú legionári, že sa používa angličtina. Rečová bariéra tu nie je, nám však proti Nitre viazla basketbalová komunikácia. Chlapci to chvíľami poňali príliš individuálne. Takto to ale v basketbale nefunguje. Musíme hrať viac tímovo, ak chceme ďalej vyhrávať.“  

Bratislavčan v Košiciach

Galata, odchovanec bratislavského basketbalu, sa chce presadiť v našej lige v košickom drese. Šťastie už pritom skúšal aj v českej najvyššej súťaži. „Konečne som vo väčšom meste. Vyrastal som v Bratislave, ale potom som bol v Handlovej, Leviciach, Nymburku a Opave, to sú samé malé mestá. Na východ som bol zvyknutý odmalička. Na leto som chodieval k babke do Gelnice, takže sa tu cítim výborne, aj ženy sú tu pekné,“ pochvaľuje si 23-ročný muž s netypickým menom.

„Meno Maurizio mi dal otec, ktorému sa veľmi páčilo. Rodičia chceli mať výnimočného syna, tak mu dali výnimočné meno. No ja aby som chcel byť výnimočný v basketbale.“

Foto: TASR