Najkrajšie roky prežil v Lokomotíve, na zápasy VSS už nechodí…

Cenu Jána Popluhára za celoživotné pôsobenie v duchu fair play udelil Slovenský olympijský výbor (SOV) Jánovi Michalkovi, ktorý v Košiciach pôsobil 55 rokov vo funkcii športového lekára viacerých klubov.

„Olympizmus je charakterizovaný ako životná filozofia, ktorá vyvážene spája telesnú zdatnosť, vôľu a ducha. Nejde len o dodržiavanie pravidiel na športovisku, ale aj o myslenie a konanie v živote. Nepáči sa mi dnešná športová filozofia víťaziť za každú cenu so snahou zničiť súpera,“ vraví Ján Michalko, ktorý oslávi na konci tohto roka okrúhle 80. narodeniny.

Je laureátom mnohých prestížnych ocenení (Cena fair play Ivana Chodáka, Cena mesta Košice, Zlatá medaila Slovenského futbalového zväzu, Strieborné kruhy SOV), no najnovšiu Cenu Jána Popluhára si nesmierne váži. „Vnímam ju ako úžasné ocenenie mojej celoživotnej práce v oblasti športu a šírenia olympijských ideálov. Celý život som bazíroval na tom, aby šport ako taký a vzťahy v ňom boli slušné, korektné a férové.“

Ján Michalko (vpravo) po zlatej olympiáde vedľa Stanislava Semana, ktorého spolu s Jozefom Móderom a Jánom Kozákom označil za najlepších futbalistov, s ktorými v Košiciach spolupracoval.

Keď mala Loky na lopate AC Miláno

Najkrajšie roky prežil v Lokomotíve Košice. „V klube som bol ako lekár dvadsaťsedem rokov. Neverím, že ešte niekedy sa bude hrať v Košiciach taký futbal, aký predvádzala Lokomotíva v čase svojej najväčšej slávy. Dvakrát sme vtedy triumfovali v Československom pohári, v Pohári víťazov pohárov sme mali na lopate slávne AC Miláno, doma sme vypadli smoliarsky po jedenástkovom rozstrele.”

Rezeš ho nemusel dlho lámať

Do 1. FC Košice zlákal Jána Michalka v roku 1994 Alexander Rezeš. „Nemusel ma dlho lámať. Predostrel mi jasnú víziu, aký tím chce v Košiciach vybudovať. Aj ja ako lekár som vo vtedajšom 1. FC mal špičkové podmienky na prácu. A klub žal úspechy, vrátane dvoch titulov majstra Slovenska a premiérovej účasti v hlavnej skupine Ligy majstrov.“

Prečo nechodí na zápasy VSS?

Chvíle radosti prežil aj pri MFK Košice po vzniku klubu v roku 2005. Vrátane jedného triumfu v Slovenskom pohári. Od júna 2015 sa však už Ján Michalko pri tíme košických futbalistov nepohybuje. „V kolektíve mladých ľudí som vždy mladol a nestarli mi myšlienky. Po administratívnom preradení MFK do II. ligy som si povedal, že nechcem byť pri pohrebe košického futbalu, pretože či sa to niekomu páči alebo nie, moje meno je spojené s úspechmi košického, aj reprezentačného futbalu. Šéf klubu Blažej Podolák to nemá šancu sám uživiť. Ak nevstúpi do klubu generálny sponzor, ktorý to zastreší, tak to nevidím dobre.“

Od minulého leta už „Doky“ nechodí na zápasy do Čermeľa. „Nechcem sa stretnúť na štadióne s určitými ľuďmi… Priebeh zápasov košického tímu však sledujem na teletexte. Prežívam to, pretože chlapcom prajem všetko najlepšie, mám ich rád. Neraz telefonicky kontaktujem po zápase vedúceho mužstva VSS Romana Šimka.“

Poďakovanie Švajlenovi a Kafkovi

Ján Michalko je dlhoročným aktívnym členom Olympijského klubu Košice, patril medzi jeho zakladateľov. „Roky chodievam medzi mládež na školské besedy spolu s legendárnym futbalovým brankárom Antonom Švajlenom a s Mariánom Kafkom, dušou a kronikárom Olympijského klubu Košice. Obom sa chcem veľmi poďakovať za spoluprácu. Snažíme sa deťom ukazovať pozitívne príklady. Je totiž neuveriteľné, že naša mládež má tendenciu kopírovať zlé príklady a negatívnych hrdinov považuje za ľudí, ktorí v živote niečo dokázali.“

Zdôrazňuje, že šport je najlepším spôsobom využitia voľného času. „Deti, ktoré pravidelne športujú, nemajú problémy s fajčením, alkoholom, hazardom, kriminalitou či užívaním drog. A ak áno, tak ozaj len zriedkavo. Vytvoriť našej mládeži podmienky na šport stojí neporovnateľne menej peňazí, ako neskôr zdravotná starostlivosť o ňu.“

Bol spoluhráčom legendárneho Kvašňáka

V detstve sa Ján Michalko venoval futbalu. V tíme žiačikov VSS Košice bol spoluhráčom legendárneho Andreja Kvašňáka. Dorastenecký vek strávil v Lokomotíve. Ako vysokoškolák-medik skončil s futbalom pre vážne zranenie kolena. Chvíľu sa venoval aj atletike. Bol preto šťastný, keď neskôr ako lekár mohol zostať v kontakte so svojím milovaným športom – futbalom.

Ján Michalko

>> Narodil sa 10. decembra 1936 v Košiciach.    >> Po skončení štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach sa stal vojakom z povolania. Pôsobil ako lekár pri leteckých útvaroch, dosiahol hodnosť plukovníka. Bol aj pri štarte rakety so slovenským kozmonautom do vesmíru.    >> Od roku 1960 bol ako lekár členom realizačného tímu futbalistov VSS Košice. Od roku 1964 bol lekárom hokejistov Dukly a VSŽ Košice. Od roku 1967 bol pri futbalistoch košickej Lokomotívy, odkiaľ v roku 1994 „prestúpil” do 1. FC Košice. Pri futbalistoch MFK Košice pôsobil od roku 2005 a v klube skončil vlani.    >> Bol lekárom zlatého olympijského tímu futbalistov Československa na OH 1980 v Moskve. Bol aj členom realizačného tímu československej i slovenskej reprezentácie. Je držiteľom certifikátu FIFA a UEFA z futbalovej medicíny.    >> Laureát Ceny fair play Ivana Chodáka, Ceny Jána Popluhára, Ceny mesta Košice, držiteľ Zlatej medaily SFZ, nositeľ Strieborných kruhov SOV.

Komplimenty Jánovi Kozákovi

Už pred desaťročím sa Ján Michalko vyslovil, že najideálnejším adeptom na post reprezentačného trénera futbalistov Slovenska je Ján Kozák.

Ján Michalko hovorí o Jánovi Kozákovi, trénerovi futbalovej reprezentácie Slovenska:

„Hovoril som o tom otvorene už v čase, keď sa to mnohí báli nahlas povedať vzhľadom na jeho určité trénerské extempore. Roky ho považujem za najlepšieho slovenského trénera a vždy som veril, že raz sa stane koučom národného tímu. Kozák futbal miluje, má charizmu a úžasný zmysel pre spravodlivosť. V metodike tréningu je jedným z mála, ktorý pochopil, kam sa uberá moderný futbal,” zložil Michalko komplimenty Kozákovi.

Vyzdvihol jeho prednosti: „Kozák má úžasné danosti, ktorá sa nedajú naučiť v žiadnej škole. Už pred zápasom vie fantasticky prečítať súpera. Dokáže umne poskladať zostavu svojho tímu. Je vynikajúci kouč s citom pre perfektné striedania, vďaka ktorým neraz privodil obratu v zápase. Kozák to naozaj vie so svojimi zverencami. Dokáže odhadnúť, kedy zvýšiť hlas a kedy hráčov slovami pohladiť. Nikdy neurazí a nepošpiní svojho hráča v médiách, vždy si problém vydiskutuje medzi štyrmi očami. Naučil našich futbalistov, aby dodržiavali jeho pokyny. Z celého srdca budem Slovensku držať prsty na blížiacom sa európskom šampionáte. Verím, že pod Kozákovým vedením náš tím nesklame.“

Foto: Veronika Janušková, archív jm
Branislav Lacko