Našiel stratenú radosť z futbalu

Keď ako 18-ročný prestúpil z mládežníckeho tímu 1. FC Košice do belgického Cercle Bruggy, veril, že štartuje hviezdnu kariéru. V klube sa udržal dve sezóny a v najvyššej belgickej súťaži dohral 25 zápasov. Niekdajší obrovský talent slovenského futbalu Tomáš Labun je dnes, trinásť rokov od životnej šance presadiť sa v zahraničí, hráčom druholigovej Lokomotívy Košice. Napriek tomu je šťastnejší ako kedykoľvek predtým.

„Dlhé roky ma trápili zranenia, či to bolo v zahraničí, alebo v najvyššej slovenskej súťaži. Nedovolili mi naplno rozvinúť talent, nevedel som sa do toho poriadne dostať. Teraz si futbal konečne užívam, vychutnávam si každý zápas a som veľmi rád, že môžem byť hráčom Lokomotívy,“ rozhovoril sa 31-ročný futbalista, ktorý v roku 2002 reprezentoval Slovensko na majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov.

Nerozmýšľa nad tým, či dnes mohol byť niekde v zahraničí a zarábať si futbalom veľké peniaze. „V živote je potrebné mať aj šťastie. Ja som to svoje našiel inde. Minulý rok som sa oženil. Manželka Janka ma vo všetkom veľmi podporuje a plánujeme spolu bábätko,“ spomenul Tomáš najdrahšiu osobu.

Okrem Belgicka pôsobil v zahraničí aj v rumunskom klube Ramnicu Valcea, najvyššiu slovenskú súťaž si zahral za Košice a Púchov. Drvivú väčšinu svojej kariéry strávil v slovenských druholigových kluboch (Humenné, Michalovce, Lučenec, Moldava nad Bodvou, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota). V prebiehajúcej sezóne vychytil famóznu formu a súperom už nasúkal 12 gólov!

„Aj v Lokomotíve trénujeme každý deň, výnimkou je akurát piatok, keď máme voľno pred nedeľňajším domácim zápasom. V podstate som profesionál, popri futbale inde nepracujem.“ To by Tomáš ani  nestíhal, keďže sa venuje aj študijným povinnostiam.

„Som v poslednom ročníku na Fakulte práva v Sládkovičove. V lete končím, no a potom sa uvidí, akým smerom sa uberiem. Rád by som naštartoval advokátsku prax, ale začať musím od nuly, najprv ako koncipient. Snáď si niečo nájdem v Košiciach, kde už bývam,“ verí rodák z Humenného.

Neznamená to však, že popri rozbiehaní advokátskej kariéry zavesí na klinec futbalové kopačky. Aj naďalej plánuje zostať pri športe, ktorému sa venuje celý život. „Rád by som hral v Lokomotíve ešte zopár rokov, verím, že mi to zdravie dovolí. No a potom sa chcem venovať trénovaniu. Minulý rok som si začal robiť kvalifikáciu trénerskej C-licencie.“

ROZDELENIE SÚŤAŽE NEBOLO SPRÁVNE

V prebiehajúcej sezóne II. futbalovej ligy hrá Lokomotíva v skupine Východ iba v dolnej šestke o záchranu. „Chceli sme bojovať o miesto v prvej šestke, žiaľ, nevyšlo nám to. Nezostáva nám nič iné, ako čo najskôr spečatiť našu záchranu. Myslím si, že rozdelenie druhej ligy do dvoch regionálnych skupín nebolo dobrým krokom, pretože úroveň súťaže týmto rozhodnutím poklesla,” poznamenal T. Labun.

OTEC JE NA VOZÍKU UŽ 21 ROKOV

Tomášov otec Miroslav Labun, bývalý známy ligový futbalista, ktorý najväčšiu brázdu zanechal v prešovskom Tatrane a hrával česko-slovenskú ligu, je po zranení od roku 1994 na invalidnom vozíku. Dolné končatiny mu ochrnuli po úraze počas zápasu.

„Otec mi veľmi drží palce, pozorne ma sleduje a tiež podporuje. Často je doma, akurát si vždy raz do roka na mesiac zájde oddýchnuť do Kováčovej. Už je to dvadsaťjeden rokov… Čo dodať, nemá to ľahké, ale na futbal nezanevrel,“ hovoril Tomáš od srdca o svojom otcovi.