Osud žien je otázny

Basketbalistkám Good Angels Košice sa na výslní páči. Trinásť sezón po sebe zasadli na extraligový trón. A za výnimočnou sériou sa od jej začiatku skrýva jeden muž – generálny manažér Daniel Jendrichovský, ktorý začal budovať klub pred 15 rokmi.

Ani Piešťany neukončili košickú hegemóniu. Všetky tri finálové duely mali jedného víťaza – tím Good Angels. Žlto-modré opäť dekorovali ako majsterky Slovenska. Nič nové pod slnkom, lebo Košice zbierajú tituly kontinuálne od roku 2004.

„Už aj oslavy máme natrénované a zvládame ich vo veľmi krátkom čase. Ide to ako na bežiacom páse, od prebrania medailí, cez strihanie sieťky až po spoločné fotenie. Veľa z týchto hráčok už pár titulov získalo. Nájde sa taká, čo ich má desať, mňa už ale nik nedobehne, mám všetkých trinásť,“ povedal nám prvý muž klubu, ktorý potvrdil suverenitu aj tým, že druhú sezónu po sebe ostal v extralige nezdolaný.

Presýtený divák

Otázne je, či sa dá z úspechov prejesť. Lebo v prípade Košíc sa obhajoba prvenstva stala akousi obligátnou záležitosťou. „Určite sa môžete titulov presýtiť. Ani nie tak my v klube, skôr diváci. Bolo to vidieť na tribúnach. Už by sme potrebovali niečo poprehrávať, aby to bolo zaujímavejšie. Zoberte si posledný zápas, aj v čase, keď to Piešťany stiahli z 24 na 6 bodov, tak v hale nebol asi jediný divák, ktorý by sa bál o výsledok. Tu už to ľudia berú asi tak, že titul je povinná jazda.“

Generálny manažér Good Angels mal vždy neskromné ambície a na Slovensku chcel byť lídrom. „Ten titul je potvrdením našej práce. Nebolo to o tom, že by sme mali päť legionárok, ktoré sme si kúpili, aby nám vyhrali titul. Potiahli to dievčatá, ktoré u nás vyrástli, ktoré sa tu naučili hrať basketbal. V extralige nedokazujeme, že na Slovensku máme najviac peňazí, ale dlhodobo si vytvárame predpoklady do budúcnosti. Cez polčasovú prestávku som bol najšťastnejší, na palubovke bolo 200 našich detí. Tie sa viac ako na zápas tešia na prestávku a potom na fotenie sa s dievčatami.“

Motivácia v Eurolige padá

Klub pôsobil roky v Eurolige. Daniel Jendrichovský o prestížnej súťaži hovorí: „Ja by som ju hral ešte veľmi dlho. Tam sme však na strope svojich možností. Reálne môžeme hrať o 8. – 12. miesto. Tak to bolo sedem rokov po sebe. Na to, aby sme poskočili vyššie, potrebujeme excelentnú sezónu, akú sme raz mali. Neznáme hráčky vtedy zabojovali a presadili sa. Ak však prehráme stretnutia, v ktorých by sme mali zvíťaziť, tak vyššie nepôjdeme. Motivácia teda padá. Mňa veľmi tento rok lákal FIBA Cup, tam sme mali hrať finále s Bourges namiesto Lille. Toto je jediné mínus tejto sezóny.“

Rozhodne sa do konca mája

Podľa generálneho manažéra bude v najbližšej sezóne košický klub iný ako doposiaľ. „Určite sa chcem venovať pyramíde, ktorú sa nám podarilo postaviť. Dnes máme skoro 200 detí, hrajú dobre, na tom chcem pracovať do budúcnosti. Ako bude vyzerať ženské družstvo, to povedať neviem a ešte mesiac ani nebudem vedieť. Nechcem ani fabulovať, pravda je taká, že zápasom s Piešťanmi sa skončili zmluvy všetkým. V takejto situácii sme ešte nikdy neboli. Dievčatá si stále myslia, že len straším. Cítim veľkú nervozitu, tí, čo ma poznajú dlhšie, vedia, že v tomto čase sme v minulosti mali úplne iné plány. Do 31. mája žiadne plány robiť nebudem. Vtedy sa rozhodnem, či vôbec pracovať so ženami, a ak, na akej úrovni.“

Oslavy si chcel pamätať

Spoločné oslavy trinásteho titulu trvali do rána do štvrtej, potom sa hráčky presúvali na diskotéku. Daniel Jendrichovský mal ešte pred prvým prípitkom jedno prianie: „Nechcem si oslavy užiť ako minulý rok. Vlani som ich nezvládol. Pol roka predtým som nepil žiadny alkohol, veľmi rýchle ma, ako sa vraví, dali dole. Po prvý raz som si tak oslavy nepamätal. Teraz si ich pamätať chcem a rovnako si užiť skvelú partiu. To, čo mi dali dievčatá v posledných troch – štyroch týždňoch, je dôvod, prečo basketbal robím.“ 

Foto: Iveta Vaculová
Tomáš Tóth

Súvisiace články:

• Doma nemajú páru, získali už trinásty titul
• Jankovič má zálusk na prvý trénerský titul