Vrtochy počasia

Sme radi, že spoločný projekt organizátorov Medzinárodného maratónu mieru (MMM) a redakcie košice:dnes našiel u našich čitateľov silnú odozvu. Fotky, ktoré predstavujeme, sú staré i nové zároveň. Dnešná téma je – počasie.

„Počas 90-ročnej histórie maratónu sa počasie predviedlo v rôznych podobách. Najteplejšie bolo v roku 1953 – až 26,2 °C,“ vraví riaditeľ pretekov Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar.

V Košiciach sa viackrát stalo, že bežci sa museli vyrovnať s nezvykle teplým počasím. Rovnaká teplota 26,2 °C ako v spomínanom roku 1953 bola aj v roku 1942, to sa však preteky uskutočnili už 13. septembra. Naposledy sa bežalo v teplotne letnom počasí v roku 1991, vtedy namerali 23 °C.

Každému je jasné, že vytrvalostný beh a horúce počasie k sebe veľmi nepasujú. B. Koniar s tým súhlasí. „Aj tréningovú prípravu v lete presúvajú maratónci buď do vyšších nadmorských výšok, alebo do ranných  či večerných hodín. Teplo odoberá v tréningu sily a v samotných pretekoch sa podpisuje negatívne pod dosahované výsledky. Keď však zaznie štartový výstrel, vyberať sa nedá.”

Rok 1946 bol jediný v histórii MMM, keď na trati ležal sneh. Ide o fotografiu s veľkou historickou hodnotou, keďže doteraz ju archivári MMM nevideli. S číslom 4 neskorší víťaz Fín Mikko Hietanen. V čase štartu bolo v onom zasneženom roku na ortuti teplomera iba 1,8 °C.

Počasie sa zahralo s bežcami, ale i divákmi aj v roku 1974. Majster Európy Ron Hill so severným vetrom v chrbte lámal  rekordy v medzičasoch až po polmaratón. Neskôr zistil, že sily precenil a po obrátke podľahol vetru, dažďu a chladu. Nevzdal sa však a do cieľa dobehol – aj keď v poli porazených.

Neskorší olympijský víťaz Juan Carlos Zabala sa podľa pamätníkov klepal pred štartom košického maratónu v roku 1931 v šatni pri piecke – taká bola vonku zima. Podľa meteorológov bolo ráno iba 3,2 °C a aj zo snímky je zrejmé, že trať bola zmočená dažďom.

Foto 1: Michal Spišiak
Foto 2: Progress Promotion Košice
Foto 3: Progress Promotion Košice