Inzercia

Diviaky si pochutili na kvetinách botanickej záhrady

Premnožené štetináče v okolí Košíc stratili akýkoľvek rešpekt. Po sídliskách Ťahanovce a Furča zavítali minulý týždeň aj do Botanickej záhrady Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Nevítaná návšteva rozryla nielen trávniky, ale aj záhony s vysadenými rastlinami.  [ad][/ad] Hostina v záhonoch Diviaky sa hostili na letničkách, trvalkách a cibuľovinách, ako sú tulipány, hyacinty, krokusy, bleduľa

KOŠICE:DNES

Premnožené štetináče v okolí Košíc stratili akýkoľvek rešpekt. Po sídliskách Ťahanovce a Furča zavítali minulý týždeň aj do Botanickej záhrady Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

Inzercia

Nevítaná návšteva rozryla nielen trávniky, ale aj záhony s vysadenými rastlinami. 

[ad][/ad]

Hostina v záhonoch

Diviaky sa hostili na letničkách, trvalkách a cibuľovinách, ako sú tulipány, hyacinty, krokusy, bleduľa jarná či bleduľa letná. Medzi zničenými rastlinami sú aj niektoré exotické, veľmi vzácne byliny. Odhaduje sa, že bolo zničených okolo 100 m2 trávnatých plôch. 

„Ľudia sú potom nespokojní, že nie sme schopní urobiť trvalejšiu výsadbu, ktorá by mala nejaký výtvarný zámer a logiku,“ znepokojoval sa Róbert Gregorek, zástupca riaditeľa botanickej záhrady. 

Rozrýpaný trávnik už stihli v záhrade upraviť. foto: archív bz
Rozrýpaný trávnik už stihli v záhrade upraviť. foto: archív bz

[ad2][/ad2]

Črieda sa rozrástla

Pracovníci botanickej záhrady dlhší čas sledujú v areáli do 10 kusov diviakov. V posledné dni ich tu zaznamenali až okolo 24 – 26 kusov súčasne.

Diviaky sa v teplých letných dňoch odoberajú do miest, kde je vlaha ešte ako-tak zachovaná. Botanická záhrada je pre nich oázou, v časti jej areálu sú totiž závlahy. „U nás si našli len to, čo je pre nich v letných horúčavách najvýhodnejšie,“ povedal Gregorek. 

Tieto zvieratá navštevujú botanickú záhradu takmer každý rok, no nikdy ju nezničili v takomto rozsahu. 

Pomôžu im poľovníci 
Pracovníkom botanickej záhrady prisľúbili pomoc členovia poľovného revíru Čermeľ. Situáciu sa rozhodli vyriešiť vnadením diviakov. „Dúfame, že dostanú diviačiu zver pod kontrolu. Žiaľ, jedincov, ktorí sa vyskytli u nás a zvykli si tu, bude treba riešiť najostrejším spôsobom,“ vysvetľuje Gregorek. Diviakov sa botanici pokúšali plašiť strašiakmi, čiernym korením rozsypaným pomedzi kvety a aj medvedím trusom. Všetky prostriedky však fungovali iba dočasne. V teplom a suchom počasí si nemôže botanická záhrada dovoliť ani elektrické oplotenie, ktoré vytvára výboje, čím by sa mohlo zvýšiť riziko požiaru.

(LEF)

[ad3][/ad3]