Košická župa testovala ďalších vodičov autobusov
Košický samosprávny kraj (KSK) pokračuje v testovaní pracovníkov v prímestskej autobusovej doprave na nový koronavírus.
Potvrdila to hovorkyňa KSK Anna Terezková s tým, že v utorok testovali zamestnancov spoločnosti eurobus v Košiciach.
„V závode Košice otestovali 118 vodičov a deväť ľudí obslužného personálu. Naša spoločnosť takéto testovanie víta,“ povedala vedúca odboru prímestskej a mestskej dopravy dopravcu Eva Čermáková.
Podľa Terezkovej používajú na testovanie naďalej PCR testy, ktoré na základe spolupráce s KSK vyhodnocuje Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. „Biologický materiál odoberajú zamestnanci KSK so zdravotníckym vzdelaním, ktorí prešli osobitným zaškolením,“ dodala.
S testovaním zamestnancov oboch zmluvných autobusových dopravcov KSK, ktorými sú Arriva a eurobus, začal kraj 27. mája. Vtedy otestovali 110 pracovníkov spoločnosti Arriva zo strediska Michalovce – všetky testy na ochorenie COVID-19 boli negatívne. Celkovo plánujú otestovať približne 620 zamestnancov v prímestskej autobusovej doprave.
[ad][/ad](TASR)
Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
