Majetkové priznania verejných funkcionárov stále nie sú zverejnené
Majetkové priznania verejných funkcionárov stále nie sú zverejnené, dôvodom je ich nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi i viacero začatých konaní pre ich neskoré podania.
Uviedol to predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií Boris Susko (Smer-SD). Priznania zverejnia naraz, po ich skontrolovaní. Na otázku, či to bude ešte tento rok, Susko odpovedal, že sa budú snažiť, no sľúbiť to nevie.
Problém je viac-menej personálny, pretože sa prijala novela zákona účinná od 1. januára 2020, ktorou sa zvýšil počet verejných funkcionárov zhruba z 580, to je približné číslo, na zhruba 2000. Čiže je tam enormný nárast verejných funkcionárov, ktorých majetkové priznania treba skontrolovať, naskenovať a zverejniť. Preto to trvá tento rok dlhšie,“ vysvetlil Susko.
Doplnil, že začatých je navyše aj množstvo konaní v súvislosti s neskorými podaniami majetkových priznaní. „Máme veľa majetkových priznaní, ktoré boli podané po lehote alebo neboli podané vôbec, pretože niektorí sa nedozvedeli, že sa stali verejnými funkcionármi od 1. januára,“ ozrejmil s tým, že výbor tak má množstvo agendy.
[ad][/ad]Hrozia pokuty
Majetkové priznania museli verejní funkcionári podať do 30. apríla, a to aj bývalí členovia vlády, ktorí v parlamentných voľbách neobhájili mandát. Majetkovými priznaniami poslancov sa zaoberá výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ten ich skontroluje a zverejní. Pre neskoré podanie hrozí poslancom pokuta vo výške mesačného platu. Podľa zákona im hrozí pokuta aj v prípade, ak v oznámení uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje, a to vo výške trojnásobku mesačného platu.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv.
Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
Policajti v Košickom kraji sa v uplynulých dňoch zamerali na cielenú dopravnú kontrolu, ktorá prebiehala v štyroch okresoch kraja. Osobitná akcia sa uskutočnila v stredu 11. decembra od 11.00 do 15.00 h a do jej priebehu bolo nasadených 82 príslušníkov Policajného zboru. Cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky v období pred Vianocami, keď na cestách narastá nervozita aj hustota dopravy.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
