Mečiarove amnestie sa priečia morálke spoločnosti, myslia si košickí študenti

Pre vysokoškolských študentov v Košiciach sú amnestie Vladimíra Mečiara z roku 1998 témou, ktorú treba riešiť. Vnímajú ich ako zložitú celospoločenskú otázku, ktorá sa odvíja nielen od právnych kritérií, ale aj spoločenskej morálky.  

Takéto názory vyplynuli minulý týždeň z diskusie na Právnickej fakulte UPJŠ, ktorej sa zúčastnili pedagógovia Ján Kľučka, Martina Jánošíková a právnici Daniel Lipšic a Peter Kubina. 

„Amnestie sú podľa môjho názoru určite amorálne a je potrebné s nimi niečo urobiť,“ povedal študent právnickej fakulty Lukáš Tomáš. Prínosným by podľa neho bolo konzultatívne referendum, ktoré by mohlo vytvoriť tlak verejnej mienky na Národnú radu rozhodujúcu o zrušení amnestií. 

Verejnosť a referendum  

Podľa študenta Michala Sokola sa všeobecný názor na amnestie odzrkadľuje aj v samotnej spoločnosti, ktorá cíti, že sa stalo niečo, čo sa udiať takýmto spôsobom nemalo. „Ja sa skôr obraciam k prirodzeno-právnym hodnotám. O to viac si myslím, že práve spoločnosť, ktorá túto vec nevníma z profesionálneho alebo odborného hľadiska, by sa mala k tejto problematike vyjadriť, napríklad aj prostredníctvom referenda.“ 

Amnestie  vydané v roku 1998 vtedajším premiérom a zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska v auguste 1995 a súvisiacej vraždy Róberta Remiáša v apríli 1996. Podľa obžaloby z roku 2000, ktorou sa pre Mečiarove rozhodnutia o upustení od potrestania súd nezaoberal, únos spáchala Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu. 

O zrušení amnestií ústavným zákonom bude 21. marca rokovať parlament.  

Michaela Valíková 
Foto: sita