O rampe pre vozičkárov rozhodne štátny úrad

Rampa pre imobilných pri bloku na Nešporovej ulici na sídlisku Terasa, ktorú bez ohlásenia postavili v roku 2013, stále nie je zlegalizovaná. Proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby podala majiteľka prízemného bytu odvolanie.

Stavebný úrad mesta Košice výstavbu šikmej oceľovej konštrukcie spätne povolil ešte v máji, keď dospel k záveru, že to nie je v rozpore s verejným záujmom. Firme Váš správca, ktorá je správcom bytového domu a zároveň stavebníkom, nariadil len farebne označiť začiatok a koniec rampy.

Vďaka nej sa bez cudzej pomoci dostane z bloku na dvor 17–ročná Dominika, ktorá sa narodila s rázštepom chrbtice a je pripútaná na invalidný vozík. Bezbariérový prístup využívajú aj najmenej dve ďalšie obyvateľky bloku, dochôdkyne pohybujúce sa pomocou štvorkolesových „chodítok“.

Strata súkromia

Sedem obyvateľov domu žiadalo rampu ako čiernu stavbu odstrániť, lebo ju považovali za priveľkú. Námietky v konaní o dodatočnom povolení stavby podala Júlia Bartošeková, ktorá býva na prízemí a oceľovú konštrukciu má pod dvoma svojimi oknami. Práve na jej podnet z februára 2014 začal konať stavebný úrad a zistil, že konštrukciu správca domu postavil, a až potom ju ohlásil.

Bartošeková tvrdila, že rampa zasahuje do jej občianskych práv, pretože stratila súkromie. Uvádzala, že pre pohyb ľudí po konštrukcii a mládež vysedávajúcu na jej zábradlí musí mať okná s nepriehľadnými fóliami stále zatvorené.

Hovorila aj o hluku a znížení finančnej hodnoty bytu. Svoje námietky oprela o slovenskú technickú normu, podľa ktorej okná budov na bývanie majú byť umiestnené najmenej tri metre od verejných komunikácií.

Rampa nie je chodník

Stavebný úrad označil námietku Bartošekovej o ujme na jej právach za subjektívnu s tým, že posúdiť ju je oprávnený len súd. K vzdialenosti medzi rampou a bytovým domom dal výklad, podľa ktorého rampa nie je verejným chodníkom. „Je zhotovená výlučne pre tento bytový dom. Nejedná sa o chodník pre peších vybudovaný v rámci infraštruktúry sídliska, užívaný širokou verejnosťou, ale o stavbu zabezpečujúcu vstup imobilným do konkrétneho objektu,“ stojí v rozhodnutí.

S tým sa Bartošeková neuspokojila. Začiatkom júna podala na stavebný úrad odvolanie, v ktorom trvá na svojich námietkach. Rozhodovať o ňom bude odbor výstavby Okresného úradu v Košiciach. Tento štátny úrad je druhostupňovým orgánom v stavebnom konaní. Mesto by mu malo predložiť odvolanie aj s celým spisom do tridsiatich dní.

Bartošekovú v konaní zastupovala Mária Gamcová, ktorá je zástupcom starostu Sídliska KVP a bývalá nezávislá mestská poslankyňa. Pomáhal jej aj mestský poslanec Stanislav Kočiš (Smer). Podľa nich rampa na Nešporovej výrazne zasahuje do práv majiteľky bytu, treba ju posudzovať ako každú inú čiernu stavbu a nemožno ju povýšiť nad žiaden účel.

Dôchodkyňa z prízemia predala byt

Po podaní odvolania sa 75-ročná J. Bartošeková rozhodla z Nešporovej odsťahovať. Dôchodkyňa tvrdí, že len rampa je dôvodom, pre ktorý predala svoj prízemný byt. Vraví, že našla rodinu s malým dieťaťom, ktorá súrne potrebovala byt a konštrukcia pod oknami pre nich nebola podstatná. „Odchádzam z Košíc, kde som prežila 55 rokov. Nemohla som tam už ďalej žiť. Dohnali ma k tomu. Ľudia mi nadávali na sociálnych sieťach a písali fixkou hanlivé nápisy na okná. Ja som pritom nebola proti rampe, len som ju nechcela pod mojimi oknami,“ hovorí. Opakuje, že konštrukcia sa mala postaviť nanovo tak, že sa otočí smerom na parkovisko. Správca k tomu v minulosti povedal, že pri takomto riešení by rampa pri zachovaní predpísaného sklonu zasahovala hlboko do parkoviska.

Foto: Iveta Vaculová