Pandémia okresala výplaty v celej Európskej únii, vrátane Slovenska

Pandémia nového koronavírusu okresala platy vo všetkých krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Odhadované medziročné zníženie mediánového príjmu v roku 2020 je v EÚ na úrovni piatich percent, na Slovensku zhruba na úrovni dvoch percent. Najviac poškodené sú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktorým sa platy prepadli odhadom o takmer desať percent.

Vyčíslila to analytička Lenka Buchláková na základe nových odhadov Eurostatu. V rámci krajín V4 si podľa nich Slovensko pohoršilo najviac. Naopak, najmenší prepad platov zaznamenali Maďari.

Nízkopríjmové skupiny utrpeli koronakrízou najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v reštauračných a hotelových zariadeniach a v priemysle, kde sa za posledné mesiace výroba znižovala. „Tým pádom mnohí buď prišli o prácu, alebo sa im znižovali platy,“ vysvetlila Buchláková.

Ľudia s vysokou a nízkou mzdou 

Koronakríza tak prehĺbila rozdiely medzi nízkopríjmovými osobami a  ľuďmi s vysokou mzdou, a to nielen na Slovensku, ale v polovici členských štátov EÚ. Ich straty boli tri až šesťkrát väčšie.

„Kým nízkopríjmovým skupinám sa znížili platy najvýraznejšie, napríklad ľuďom s priemernou hrubou mzdou 1113 eur klesli v posledných mesiacoch mzdy o približne šesť percent. Ľudia s nadštandardnými príjmami si pohoršili len o necelé štyri percentá,“ porovnala Buchláková.

Znižovanie platov Slovákov potvrdil aj októbrový prieskum agentúry Focus pre portál Profesia.sk. Mzdy sa pre koronakrízu tento rok znížili desatine respondentov. Nízky plat je pritom jeden z dôvodov, prečo sa ľudia najčastejšie rozhodujú pre zmenu zamestnania.

Priaznivú situáciu na prechod do iného zamestnania však v roku 2020 vidí len málokto. Kým vlani sa nebálo zmeniť prácu 35 % ľudí, teraz sa tento podiel znížil na šesť percent.

Kariérne zmeny? 

Drvivá väčšina Slovákov nevidí dobrú príležitosť na kariérne zmeny.  Väčšina respondentov (87 %) potvrdzuje, že zmenu práce nemá v pláne ani v roku 2021.

Slovenskí zamestnanci majú mzdy na úrovni 41 % priemeru EÚ, pripomenula Buchláková. Najvyššie hodinové mzdy majú Dáni, kde platy dosahujú úroveň 176 % priemeru únie. V Írsku je to 155 %, v Luxembursku 148 % a vo Švédsku 136 %. Naopak, najhoršie sú na tom v európskom porovnaní Bulhari, kde platy dosahujú iba pätinu priemeru EÚ.

Zároveň platí, že najrýchlejšie sa za posledné roky zvyšovali mzdy v krajinách, kde dosahovali nízke úrovne. „Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobných krajinách, úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje,“ vysvetlila Buchláková. Príkladom je Rumunsko, kde sa hodinová mzda zvýšila z 2,79 eura v roku 2014 na 6,23 eura v roku 2019.

(TASR)