Pellegrini: Nie je možné, aby unikali výpovede svedkov z Kuciakovho spisu

  AKTUALIZOVANÉ 

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) vyzval všetkých ústavných činiteľov, advokátov aj média k zdržanlivosti. Povedal to súvislosti s únikmi informácii z vyšetrovacieho spisu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Prioritou je podľa neho objasnenie vraždy, pričom kritizoval postup niektorých novinárov a ústavných činiteľov. „Rešpektujme, že v Slovenskej republike ako demokratickej krajine, v ktorej platí ústava a zákony, bude o vine a nevine rozhodovať polícia, prokuratúra a súdy, nie média a verejnosť,“  zdôraznil po stretnutí s ministerkou vnútra Denisou Sakovou (Smer-SD), policajným prezidentom Milanom Lučanským a riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Antonom Šafárikom.

Únik informácií 

Ako ozrejmil, témou ich rozhovoru bola situácia spojená s vyšetrovaním vraždy novinára. „Čo ma znepokojuje, je procesná stránka, nakoľko z vyšetrovacieho spisu unikajú informácie, ktoré nikto nevie verifikovať a nadobúdajú charakter bulvárnosti či priam politickej manipulácie,“ tvrdí.

Doplnil, že policajný prezident ho na stretnutí upokojil tým, že prijímajú opatrenia na zabránenie ďalším únikom. Pellegrini tvrdí, že on ani ministerka vnútra o nich nemajú špecifické informácie.

Podľa premiéra nie je možné, aby boli výpovede svedkov a utajený spis verejnou mediálnou témou. „Ako predseda vlády musím odmietnuť bulvarizáciu faktov, pretože vytvárame nebezpečný precedens do budúcnosti,“ uviedol premiér. Doplnil, že v budúcnosti by mohli mať svedkovia rôznych prípadov obavy o svoju bezpečnosť, pretože im zodpovedné orgány takto nevedia garantovať bezpečnosť a anonymitu.

Apel na médiá a ústavných činiteľov 

Pellegrini apeloval aj na médiá. „Je to veľmi zlá vizitka pre štát, pre štátne orgány, ale žiaľ je to aj veľmi zlá vizitka pre médiá, od ktorých by som očakával istú mieru zdržanlivosti a citlivosť v narábaní s informáciami,“ zdôraznil.

Upozornil, že niektoré informácie môžu poskytnúť argumenty aj obhajcom obvinených. Rovnako však apeloval aj na niektorých ústavných činiteľov, ktorí, ako povedal, „takýto počin dokonca schvaľujú, či dokonca k nemu aj priamo vyzývajú“.

Považuje to za nezodpovedné voči štátu. Vyzdvihol pritom prácu polície a prokuratúry. „Odvádzajú naozaj vysoko profesionálny výkon,“ povedal.

Lustrovanie Kuciaka 

Podľa zverejnených inofmácií bol novinár Ján Kuciak pol roka pred vraždou lustrovaný. Ako informovala poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (OĽaNO), opoziční poslanci sa chcú na situáciu pýtať aj ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD). „Dôvera v štát a dôvera v inštitúcie sa nedá obnoviť, ak stojí na zhnitých základoch. V polícii treba spraviť poriadok, nastaviť férové podmienky pre šikovných a čestných policajtov a treba zabrániť tomu, aby si políciu privatizovali nejaké súkromné organizované skupiny,“ zdôraznila Remišová.    

Reagovala tak na medializované informácie o prepojení polície na niektoré skupiny. Ako príklad uviedla údajné vzťahy majiteľov firmy Bonul a skupiny Bödörovcov s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Za neprípustné považuje aj informácie, že mal Gašpar nariadiť lustráciu záznamov o Kuciakovi v období pred jeho vraždou. V tejto súvislosti OĽaNO tvrdí, že zotrvávanie Gašpara vo funkcii poradcu ministerky vnútra je neprípustné.    

Gábor Grendel (OĽaNO) doplnil, že Gašpar by mal odpovedať na tri základné otázky: Z akého dôvodu dal lustrovať v policajných databázach informácie o Jánovi Kuciakovi, aké informácie polícia nazbierala a čo s nimi následne urobila. Sakovej sa chce na odpovede pýtať na najbližšom zasadaní brannobezpečnostného výboru. Je podľa neho dôležité, aby poznala odpovede na tieto otázky.    

Ak vedenie ministerstva kryje podobné prepojenia, vrhá to podľa Remišovej zlé svetlo na celú políciu. Zdôraznila, že pýtať by sa mala začať aj prokuratúra, či inšpekcia ministerstva vnútra. Príslušné orgány a brannobezpečnostný výbor by sa podľa nej mali začať zaoberať aj tým, ako fungovala Národná kriminálna agentúra (NAKA) pod vedením Roberta Krajmera a Petra Hraška.

(TASR, JH)