„Počuli sme výbuch, mysleli sme si, že spadne hotel“

Minulý týždeň sa v Turecku odohral pokus o štátny prevrat, pri ktorom zomrelo viac ako 260 ľudí. Vládnym silám sa vzbúrencov podarilo potlačiť. V obľúbenej dovolenkovej krajine sa v čase vzbury nachádzalo takmer 1 600 Slovákov, medzi nimi aj náš kolega Dušan Bodnár. Do Istanbulu priletel v piatok, len niekoľko hodín pred pučom.

O puči sa Dušan dozvedel až ráno, niekoľko hodín od prvého výbuchu, ktorý počul.

Po teroristickom útoku na letisku Ataturk v Istanbule koncom júna si zvažoval či nezrušiť naplánovanú dovolenku. Napokon si sa rozhodol ísť a zažil si pokus o vojenský prevrat…

Rozmýšľal som nad preložením termínu alebo nad stornovaním leteniek, no napokon sme sa s manželkou rozhodli ísť. Pred pár rokmi som bol v Izmire, v Istanbule ešte nie. Je to nádherné 14 miliónové mesto, tak som ho chcel vidieť na vlastné oči. To sa mi aj podarilo, dokonca z úplne inej perspektívy.

Prišli ste tam pár hodín pred pučom, prvé dojmy po pristátí lietadla?

Po teroristickom útoku opravovali vstupnú halu letiska. Keď sme čakali na hotelový taxík, tak nám povedali, aby sme na neho počkali vnútri letiska, lebo tam to bolo bezpečnejšie. Po letisku sa pohybovala armáda a vojaci so samopalmi. Aj v uliciach mesta sme videli vojenské hliadky, takže sme sa cítili bezpečne. Všade boli plné reštaurácie, bary, kaviarne, v uliciach tisíce ľudí.

Kde ste sa nachádzali v čase vypuknutia puču?

Ubytovaní sme boli priamo v centre starého mesta. Okolo druhej v noci nastal silný výbuch, mysleli sme si, že spadne hotel alebo celá štvrť. Nad mestom sme počuli stíhačky a vrtuľníky. Spájali sme to však s určitou lokálnou časťou Istanbulu alebo ázijskou časťou Turecka. Samotní Turci ani personál hotela nevedeli, čo sa deje. O tom, že išlo o vojenský puč, sme sa dozvedeli až ráno.

A čo ste videli ráno?

Oproti piatku bolo mesto akoby vyľudnené. Turci sedeli doma, čakali, čo sa bude diať. V starom meste sme nestretli žiadneho vojaka ako deň predtým. Pravdepodobne sa všetci stiahli na ázijskú časť, kde došlo k pokusu o prevrat.

Kedy sa situácia stabilizovala?

V sobotu večer bol už Istanbul na päťdesiat percent plný. V nedeľu bola obnovená lodná doprava medzi európskou a ázijskou časťou. Pre mňa bolo nepochopiteľné, že 36 hodín po pokuse o prevrat vyzeralo mesto, ako keby sa nič nestalo. Obchody boli otvorené, ľudia na námestiach začali oslavovať prezidenta Erdogana.

Neovplyvnil teda pokus o prevrat možnosť výletov alebo návštev pamiatok?

V sobotu sme sa ešte neodvážili ísť k pamiatkam. Bývali sme blízko sultánskeho paláca a Hagie Sofi e, no dostali sme sa k nim až v nedeľu. Ako povedali miestni, je to veľké nešťastie, no život ide ďalej. Predovšetkým musí ísť ďalej biznis.

Aké boli reakcie miestnych na pokus o štátny prevrat?

Miestni necítili strach ani napätie. Vnímali, že to, čo sa stalo, bola tragédia, zomreli stovky ľudí, ale nemôžu si dovoliť smútiť či plakať. Potrebujú zarábať. Miestni nám dali čaj, zavolali nás na obed, atmosféra nás vtiahla a neuvažovali sme, či sa máme báť alebo nie. Aj na základe tejto skúsenosti stále vnímaš Turecko ako turisticky atraktívnu krajinu? Keby som tam nebol počas tohto prevratu a len by som o tom počul z médií, určite by som sa tam nevybral. Ale po týchto skúsenostiach myslím, že by som tam išiel znova.

Foto: Dušan Bodnár, sita