Posledný aplaus majstrovi Hanákovi

Divadelná a výtvarná obec Košíc sa včera rozlúčila s velikánom slovenskej scénografie a maliarskeho kumštu Jánom Hanákom.

Divadlo sa s majstrom Hanákom rozlúčilo vskutku divadelne. Operný zbor ho vyprevadil Zborom židov z Verdiho opery Nabucco. Hľadisko, v ktorom okrem smútiacej rodiny sedeli divadelníci, výtvarníci či blízki priatelia, ho pri zatváraní poslednej opony vyprevadilo na cestu do večnosti posledným standing ovations.

Spätý s Košicami

Bard nielen košického divadla odišiel do umeleckej večnosti v sobotu 29. augusta vo veku 84 rokov. Celý život Jána Hanáka bol neodmysliteľne spätý s košickým divadlom. V deň poslednej rozlúčky sa s rozdielom piatich dní naplnilo 61 rokov od chvíle, kedy 7. septembra 1954 nastúpil do funkcie scénografa.

Necelý rok predtým, v novembri 1953, mala na jeho scéne premiéru opera Bedřicha Smetanu Dalibor. Posledný scénický návrh, v tandeme s kostýmovou výtvarníčkou a dcérou Danicou, pripravil pre operu Gaetana Donizzetiho Nápoj lásky s premiérou 25. mája 2007.

Celkovo sa podpísal pod viac ako 300 predstavení.

„Keby tieto dosky vedeli dnes hovoriť, v hlbokom smútku by nám pripomenuli, čo všetko a s akým kumštom a láskou nakládol na nich Jano. Raz sa prehýbali pod ťarchou jeho monumentálnych celkov, ktoré pripravoval najmä pre svoj najobľúbenejší žáner – operu, inokedy sa nadnášali ľahkosťou a prenechali miesto ťahom, do ktorých rád a s jasným zámerom umiestňoval divadelné znaky a metafory. Keby tieto dosky vedeli dnes hovoriť, hovorili by aj o tom, koľko topánok na nich Jano zodral, koľko skrutiek, klincov a kotvení prikázal primontovať do ich tela: veď aj sebelepšia scéna musí pevne stáť a neprivaliť herca,“ odznelo okrem iného v smútočnom príhovore riaditeľa Štátneho divadla Košice Petra Himiča.

Mnohostranný talent

Za košickú výtvarnú obec sa s Jánom Hanákom lúčil kunsthistorik Peter Markovič. Pripomenul, že hoci Hanáka pohltila scénografia a divadlo, bol mužom nesmierne bohatej a košatej práce a mnohostranne talentovaným človekom:

„Bol výborným kresliarom, maliarom, grafikom, ilustrátorom. Ján Hanák pravidelne vystavoval aj svoju výtvarnú tvorbu, predovšetkým figurálnu maľbu. Veľké priateľstvo ho spájalo s ďalším významným košickým umelcom Alexandrom Eckerdtom, s ktorým pravidelne vystavoval na spoločných výstavách.

Markovičovi sa hlboko do pamäti zapísala vernisáž jeho jubilejnej výstavy v roku 2001 vo Východoslovenskej galérii.

„Spomínam si na míma, akoby Hanákovo alter ego, ktorý sa symbolicky lúčil s publikom. Pociťoval som vtedy ľútosť, ale našťastie sa ukázalo, že to bol len krásny divadelný obraz. Hanák sa nelúčil. Skôr naopak, myslím si, že v nasledujúcich rokoch zaznamenalo jeho maľovanie najdôležitejšiu etapu, pretože po odchode z divadla opätovne získalo svoju dôležitosť a jeho tvorba získala úplne nový rozmer,“ spomínal Markovič, kurátor poslednej výstavy Hanáka v roku 2014, na ktorej spolu s dcérou Danicou vystavoval akýsi prierez svojej scénografickej práce.

Ján Hanák 

Narodil sa 17. februára 1931 v Bánovciach nad Bebravou. Ako 15-ročný v roku 1946 išiel na talentové prijímacie skúšky na Oddelenie kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a stal sa riadnym poslucháčom. V rokoch 1946 - 1948 študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave u Gustáva Mallého a Kolomana Sokola, v rokoch 1951 - 1955 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, najprv figurálnu maľbu u profesora Jána Mudrocha, neskôr scénické výtvarníctvo u Ladislava Vychodila na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.  V Štátnom divadle Košice pôsobil takmer 50 rokov.

Svjatoslav Dohovič

Foto: Veronika Janušková