Poštová známka venovaná 150. výročiu založenia Východoslovenského múzea v Košiciach (FOTO)

Slovenská pošta dnes vydala poštovú známku „150. výročie založenia Východoslovenského múzea v Košiciach (1872)“ s nominálnou hodnotou 0,75 eura.

Ako informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková, poštová známka má rozmery 44,1 × 26,5 mm vrátane perforácie. Známka vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila ofsetom spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Ústredným motívom známky je pohľad na priečelie hlavnej budovy múzea z roku 1901. Pozadie známky tvorí tapetový vzor geometricky usporiadaných zlatých mincí vychádzajúci z expozície „Košického zlatého pokladu“. Nad budovou je súčasné logo múzea v tvare kaligrafických písmen V a M.

Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 27. 10. 2022 a domicilom mesta Košice. Motívom FDC sú najvýznamnejšie muzeálne zbierkové predmety reprezentujúce tri základné typy zbierok: archeologickú – bronzová prilba Lueg z mladšej doby bronzovej z lokality Trhovište, umeleckohistorickú – originálny gotický kamenný článok zo 14. storočia z katedrály Dómu sv. Alžbety v Košiciach a prírodovednú – nočný motýľ Lišaj pupencový. Motívom FDC pečiatky je logo múzea v tvare kaligrafických písmen V a M. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky, FDC, FDC pečiatky, ako aj oceľorytiny FDC je Mgr. art. Jozef Česla.

Počiatky našej 150-ročnej kultúrnej inštitúcie siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa z uvedomelej myšlienky stala skutočnosť. Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia bol Dr. Imrich Henszlmann. Svoju požiadavku predložil na putovnej konferencii Spolku uhorských lekárov a bádateľov prírody v Uhorsku, ktorá sa konala 10. augusta 1846 v Košiciach. Jeho vznešený úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď sa z iniciatívy a po dlhom úsilí bratov Klimkovičovcov (Klimkovicsovcov) a Viktora Miškovského (Myszkovského) podarilo v Košiciach založiť Hornouhorský muzeálny spolok (Felsőmagyarországi múzeum egylet). Ustanovujúca schôdza spolku sa konala 27. októbra 1872 v Košiciach. Prvým sídlom Hornouhorského múzea bola budova bývalého hostinca „U zlatej hviezdy.“

Medzi prvé zbierky, ktoré spolok získal patrili zlaté, strieborné a medené mince, papierové platidlá, hodinky, listiny, mapy, knihy, rytiny, nábytok, cechové truhlice, porcelán, rozličné bronzové, kameninové nádoby, sošky, šperky, meče, pištole, minerály, preparáty zvierat atď. Najväčší rozmach spolku nastal práve po jeho založení. Za prvé dva roky vlastnil Hornouhorský muzeálny spolok neuveriteľných 14 016 kusov zbierkových predmetov. Medzi prvých darcov patrili najmä osobnosti spoločenského života, kultúrne uvedomelí Košičania, cirkevní hodnostári, ako aj inštitúcie a spolky.

„Za 150 rokov nepretržitého fungovania Východoslovenské múzeum spravuje vyše 500 000 zbierkových predmetov, má na konte tisíce zaujímavých výstav a podujatí, množstvo zreštaurovaných zbierok a takisto spokojných návštevníkov. Naše múzeum vyrástlo do krásy a novej doby s trvalou snahou o naplnenie ušľachtilej myšlienky a odkazu jej uvedomelých a šľachetných zakladateľov,” uzavrela Dorčáková.

Zdroj: SITA, DSe, kv