Pozitívne testy na COVID-19 laboratória uchovávajú

Kameraman televízie JOJ mal pozitívny odpoved na koronavírus. Po absolvovaní povinnej domácej dvojtýždňovej karantény mal už ďalší odpoved negatívny. Keď chcel vedieť, či sa mu vytvorili v tele protilátky na toto ochorenie, z krvného vyšetrenia zistil, že žiadne nemá. Chce preto opätovné testovanie pôvodných výterov. Je to možné? 

Zaujímalo nás, ako dlho sa uchovávajú v laboratóriách odobraté vzorky. „Negatívne vzorky sa z kapacitných príčin uskladňovať nedajú a vzhľadom na citlivosť PCR vyšetrenia, ktoré sa blíži k 100 percentám, to nie je v prípade negatívneho výsledku ani potrebné,“ uviedla hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Ivana Vaněková.

Súkromné laboratórium Medirex podľa ich hovorkyne Diany Madarászovej uskladňuje negatívne vzorky 24 hodín od výsledku testovania, pozitívne až jeden mesiac. Vzorky sú uskladnené v hlboko mraziacich boxoch pri -80° C v oboch laboratóriách. UNLP  nespresnila, ako dlho uchovávajú pozitívne vzorky.

O pretestovanie nikto nežiadal

„Doteraz nikto nepožiadal o opätovné testovanie, nie je to štandard. V prípade, že výsledok je pozitívny, kontaktujeme odosielajúceho lekára a výsledok konzultujeme. Pýtame sa na koreláciu s klinickým stavom pacienta, jeho anamnézou a zatiaľ sa problematické výsledky nevyskytli. Ak by sme mali akékoľvek pochybnosti, vieme výsledok vyšetrenia vzorky pacienta overiť aj iným PCR testom. Ak však oficiálne uzavrieme výsledok pacienta ako pozitívny, tak je pacient s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pozitívny,“ skonštatovala hovorkyňa UNLP.

Ak bol pacient testovaný v súkromnom laboratóriu, o opätovné testovanie môže podľa hovorkyne požiadať len Úrad verejného zdravotníctva, prípadne iný relevantný štátny orgán.

Tvorba protilátok je individuálna

Po prekonaní infekčného ochorenia by si telo malo vytvoriť protilátky voči tejto chorobe. Tie sa dajú zistiť z krvi. „Protilátky vznikajú ako odpoveď organizmu na infekciu a nástup tvorby začína obvykle do desiatich dní. Každý človek však reaguje na infekciu individuálne. Za určitých okolností môže byť nástup tvorby protilátok posunutý a u niektorých PCR potvrdených prípadov nevzniknú protilátky vôbec,“ konštatovala D. Madarászová.

Jej slová potvrdil aj košický infektológ Pavol Jarčuška. „Môže sa stať, že si človek nevytvorí dostatočné protilátky v tele, ale vytvorí si tzv. bunkovú (pamäťovú) imunitu.“ Profesor tiež nevylučuje, že v minimálnom množstve prípadov by mohlo ísť aj o falošne pozitívny prvotný odpoved.