Parlament tento týždeň odklepol zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka na 623 eur. Stúpne tak už ďalší rok po sebe. Niektorí odborníci sú však skeptickí a upozorňujú na riziká, najmä na to, že Slovensko nie je vhodná krajina na vysokú plošnú minimálnu mzdu.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness) upozorňuje, že za posledných sedem rokov vzrástla minimálna mzda o 72 %, priemerná mzda o 38 % a produktivita práce o 19 %. Minimálna mzda teda rástla 3,8-krát rýchlejšie ako produktivita práce.
„Tento rok sa SR dostala na druhé miesto v Európskej únii vo výške minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Jej podiel na priemernej mzde dosiahol 52 %. Ešte v roku 2013 tvorila 41 %, keď sa zvýši na 623 eur, tak bude tvoriť 54 %,“ upozornili analytici Iness.
[ad][/ad]
Negatívny dosah na zamestnanosť
Medzinárodný menový fond (MMF) pritom odporúča ako optimálnu úroveň minimálnej mzdy v rozpätí od 25 % do 50 % priemernej mzdy. „Pri vyšších úrovniach už varuje pred jej významnými negatívnymi dosahmi na zamestnanosť,“ konštatujú analytici Iness.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže byť problémom najmä pre to, že Slovensko je z viacerých pohľadov krajina veľkých regionálnych rozdielov.
„Na Slovensku máme dva trhy práce, a to západný a východný. V západných okresoch bolo na začiatku roku 2020 viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. Avšak vo východných okresoch čakali stále desiatky nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto. V takýchto rozdielnych okresoch a mestách platí na Slovensku plošná minimálna mzda. To znamená, že v utekáčskej cukrárni aj v bratislavskej kaviarni je minimálna mzda rovnaká,“ vysvetľuje Iness.
Veľké regionálne rozdiely
Plošná minimálna mzda v krajine s vysokými regionálnymi rozdielmi následne vytvára veľké nerovnováhy. Napríklad v Prešovskom kraji podľa analýzy Iness tvorí minimálna mzda tento rok 75,5 % mediánovej mzdy. V roku 2012 bol tento podiel v tomto kraji 60 %. Teda za osem rokov vzrástol o 15,5 percentuálneho bodu.
Akademický výskum hovorí, že minimálna mzda vplýva najnegatívnejšie na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Spoločnosť Wood & Company na Slovensku sa pozrela na to, koľko ľudí v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom. Ukázalo sa, že 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok.
„Tomu zodpovedalo približne 154-tisíc zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a sedem percent zamestnaných Slovákov,“ vyčíslila analytička Eva Sadovská.
Rozdiely v mzdách badať aj z hľadiska regiónov. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji.
„Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný, ide o 14 % pracujúcich na plný úväzok. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj, nasledujú Banskobystrický kraj (8,7 %) a Nitriansky kraj,“ doplnila Sadovská. Naopak, v Bratislavskom kraji zarába menej ako 600 eur v hrubom iba 4,4 % zamestnancov.
Plat pod 600 eur
„Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 % zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 % zamestnancov,“ dodala Sadovská.
Podľa analytikov Iness je však problémom najmä miera daňovo- odvodového zaťaženia práce ľudí s minimálnou mzdou. To medzi rokmi 2015 a 2020 vzrástlo z 30 % na 39 %.
„V rovnakom čase vzrástli náklady na minimálnu mzdu o 308 eur. Z toho 138 eur uvideli ľudia vo svojich peňaženkách a 170 eur si zobral štát na daniach a odvodoch. V roku 2015 dostali zamestnanci s minimálnou mzdou 70 centov zo zarobeného eura. V roku 2020 to je už približne len 61 centov zo zarobeného eura. Zvyšok si zoberie štát na daniach a odvodoch,“ vyčíslil Iness.
(TASR)
[ad2][/ad2]