Sťažnosť na Ústavný súd podal Štefan Harabin aj po 2. kole prezidentských volieb

Neúspešný kandidát na prezidenta SR Štefan Harabin podal na Ústavný súd (ÚS) SR aj po druhom kole volieb volebnú sťažnosť. Vychádza pritom z rovnakých dôvodov ako po prvom kole. V podaní označil marcové prezidentské voľby za nezákonné a neústavné, navrhuje ich vyhlásiť za neplatné a opakovať ich.

Podľa Harabina Zuzana Čaputová ako víťazka volieb prezidenta pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán. O Harabinových sťažnostiach bude rozhodovať ÚS až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov stále nefunkčné.

Päť podnetov k voľbám

Termín na podávanie sťažností na prezidentské voľby uplynul v stredu (10. 4.). „K dnešnému dňu bolo na ÚS SR doručených päť podnetov týkajúcich sa volieb prezidenta Slovenskej republiky,“ uviedla vo štvrtok ústavná sudkyňa Jana Baricová vykonávajúca úlohy predsedu ÚS. 

Podľa informácie z ÚS boli dve podania v stredu vybavené príslušným sudcom spravodajcom, a to odložením. Stalo sa tak s odkazom na paragraf zákona o ÚS, podľa ktorého „ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží“. Išlo o podanie občianky, ktorá namietala, že počas volebného moratória pred prvým kolom volieb bol hosť v relácii nemenovanej televízie „stopercentne presvedčený“ o tom, že sa bude konať aj druhé kolo. Podľa nej to bola manipulácia verejnou mienkou. V druhom odloženom podaní sťažovateľ v rukou písanej sťažnosti namietal, že obvineným a odsúdeným v ústavoch na výkon väzby a trestu údajne nebolo umožnené voliť.

V piatom podnete na ÚS ide o žiadosť o zastavenie a odloženie prezidentských volieb. Sťažovateľ v ňom okrem iného uvádza, že „niektorí kandidáti boli nie nezávislí, ale členmi určitej politickej strany“ .

Podľa zákona o ÚS návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. ÚS má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu. „Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní,“ pripomína Baricová.

Ústavný súd zíva prázdnotou

Aktuálne má ÚS len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie a noví zatiaľ neboli vymenovaní. ÚS je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov. 

„Vzhľadom na to, že ide o veci týkajúce sa ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, chcem verejnosť uistiť, že sudcovia Ústavného súdu sa nimi budú zaoberať bezodkladne – hneď ako bude Ústavný súd doplnený a plénum uznášaniaschopné, budú im venovať náležitú pozornosť a budú k nim pristupovať s odbornou starostlivosťou ako ku všetkým veciam. Ústavný súd spraví všetko, aby svoju úlohu splnil,“ uviedla Baricová.

V druhom kole volieb hlavy štátu, ktoré sa konalo 30. marca, zvíťazila Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov pred Marošom Šefčovičom, ktorého volilo 41,59 percenta voličov. V prvom kole volieb 16. marca skončil za Čaputovou a Šefčovičom ako tretí Harabin, keď získal 14,34 percenta hlasov. 

(TASR, SŠ)