V Myslave nechcú pochovávať cudzích

Mestská časť Myslava má obmedzenú kapacitu cintorína, obyvatelia sa tak obávali, že sa rýchlo zaplní a o pár rokov si už hrobové miesto nebudú môcť prenajať. Poslanci preto prijali všeobecne záväzné nariadenie (VZN), podľa ktorého starosta nemôže uzavrieť nájomnú zmluvu na hrobové miesto pre pochovanie obyvateľov z iných mestských častí než Myslavy.

Hrobové miesta na cintoríne v Myslave si doteraz prenajímali aj obyvatelia iných mestských častí. Najmä ľudia zo Sídliska KVP, ktorí mali tento cintorín bližšie ako napríklad verejný. „Nie je to správne. Keď sa človek rozhodne, že na tento cintorín má blízko, tak prečo by to nemohli dovoliť,“ povedal pre tv:naša obyvateľ KVP.

Výnimky

Poslanci Myslavy prijali VZN, na základe ktorého môže nájomnú zmluvu na nové hrobové miesto uzavrieť starosta len pre pochovanie obyvateľa s trvalým pobytom v mestskej časti. Výnimkou sú osoby, ktorých rodičia alebo manžel či manželka majú ku dňu ich smrti v Myslave trvalý pobyt alebo sú tu pochovaní. Ďalšou výnimkou bez trvalého pobytu sú osoby, ktoré sa zaslúžili o rozvoj mestskej časti.

„Museli sme prijať opatrenie, aby nedošlo k situácii, že o 20-30 rokov sa cintorín zaplní. Bohužiaľ, nemáme ho kam rozšíriť. Chceme zamedziť tomu, aby naši obyvatelia museli chodiť na vzdialené cintoríny mimo mestskej časti,“ vysvetlila miestna poslankyňa Anna Kolibárová.

VZN schválili poslanci mestskej časti jednohlasne. Podľa Kolibárovej ho prijali na podnet Myslavčanov, ktorí sa s návrhom obrátili na miestny úrad.

V Barci platia trikrát viac

Nariadenie, ktoré kladie podmienky pre nájom hrobového miesta, nie je v Košiciach prvým. Podobné prijala pred piatimi rokmi aj mestská časť Barca, ktorá má tiež vlastný cintorín. Nájom s obyvateľom z inej mestskej časti musí odsúhlasiť starosta. Výška nájomného za hrobové miesto na desať rokov je však trikrát vyššia, akú platia domáci.

„Obyvatelia s trvalým pobytom v Barci zaplatia za prenájom hrobového miesta na 10 rokov 40 eur, cudzí 120. Na Verejnom cintoríne je to však až cez 300 eur. Nemyslím si, že je to diskriminačné,“ povedal starosta Barce František Krištof.

Podľa cenníka spoločnosti Rekviem, ktorá prevádzkuje Verejný cintorín je nájomne na hrobové miesto na 10 rokov 175,79 eur. Na dobu 20 rokov stojí 351,56 eur.

Podľa starostu Barce má ročne len pár ľudí mimo Barce záujem o hrobové miesto.

Po prijatí VZN neevidujú ani vyšší, ani nižší záujem o miesto na cintoríne. Dôvod prijatia takého opatrenia však bol podobný, ako v prípade Myslavy. Báli sa o to, aby sa hrobové miesta rýchlo minuli.

Prokuratúra môže zrušiť nariadenie obce

Obce môžu všeobecne záväzným nariadením ukladať práva a povinnosti len na základe zákona a v jeho medziach. Ak by prokuratúra dospela k záveru, že žiaden zákon obci nedáva právomoc určovať, ktoré osoby môžu byť pochované na jej cintorínoch, takéto nariadenie by musela zrušiť.

Zákon o obecnom zriadení hovorí len o tom, že „obec pri výkone samosprávy zabezpečuje výstavbu, údržbu a vykonáva správu obecného cintorína“.

Verejný cintorín pochová za rovnaký poplatok hocikoho

Aj napriek tomu, že mestské časti Barca a Myslava upravujú všeobecne záväzným nariadením, kto môže byť na ich cintoríne pochovaný a za akých podmienok, najväčší Verejný cintorín takéto obmedzenia nemá. Podľa Karola Kačmáryho, konateľa spoločnosti Rekviem, ktorá prevádzkuje Verejný cintorín, sú takéto obmedzenia socialistické.

„Sme verejný cintorín, už v názve máme, že nestanovujeme podmienky uzatvárania nájomnej zmluvy na prenájom hrobového miesta. Každý platí rovnaký poplatok za nájom, či je Košičan alebo je mimo mesta,“ uviedol Kačmáry. S prípadom, že na inom cintoríne nechceli pochovať zosnulého, sa stretol za posledné roky len raz. „Nechceli pochovať mohamedána, vraj by sa ľudia mohli vzbúriť. My sme ho však bez problémov pochovali.“

ZMOS vidí rozpor so slobodou pohybu 

Zriaďovanie a spravovanie pohrebiska patrí do samosprávnej pôsobnosti obce, vysvetľuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Vyplýva to zo zákona o pohrebníctve. Aj keď tento predpis neobsahuje výslovný zákaz právnej úpravy, podľa ktorej sa na obecnom cintoríne môžu pochovávať len obyvatelia s trvalým pobytom obce, ZMOS v nej vidí problém.

Jeho hovorca Michal Kaliňák vysvetľuje, že normu, ktorá nedovoľuje pochovávanie človeka na určitom mieste len z dôvodu nepríslušného pobytu, môžno vnímať ako zasahujúcu do ľudských práv a dôstojnosti človeka. "Sme presvedčení, že obmedzovania občana členského štátu Európskej únie tým, že má byť pochovaný len na mieste trvalého pobytu, zakazuje právo Európskej únie z dôvodu slobody pohybu," povedal.

Poskytovanie hrobových miest len "vlastným" obyvateľom nepriamo vylučujú niektoré zákonné povinnosti obce. Musí napríklad zabezpečiť pochovanie osoby, ktorá zomrela na jej území, alebo sa v jej katastri našli ľudské pozostatky - ak takého mŕtveho nikto nepochová do štyroch dní, alebo sa nezistí jeho totožnosť.

To isté platí o mŕtvych cudzincoch, o ktorých obec do dvoch týždňov nedostane z ministerstva zahraničných vecí alebo veľvyslanectva oznámenie, že bude zabezpečený prevoz tela zo Slovenska.

Roman Rokytka

Foto: Veronika Janušková