Nabitý parket, kondenzovaný, vydýchaný vzduch akoby stekal po stenách, prítmie znásobuje emócie z muziky, ktorá preniká každou bunkou, z masívnych reprákov znie nástojčivý, jedinečný, nenapodobiteľný Led Zeppelin, Jethro Tull, Cream, Rolling Stones, Deep Purple…
Akoby ste boli v inom svete, kdesi na hranici medzi snom a realitou.
A pred vchodom visí obrovský strapec mladých ľudí, ktorí sa rôznymi trikmi snažia obalamutiť nekompromisného starého pána Putiša so žltou páskou PS VB (Pomocná stráž Verejnej bezpečnosti) na rukáve a s obuškom za opaskom. Márne. Klub je beznádejne preplnený…

Také bolo legendárne košické Véčko, v ktorom bratia Števo a Palo Rybárovci v novembri 1969 nevdojak zasiali semeno nového fenoménu.
IMPORT ZO ZÁPADU
Šesťdesiate roky priniesli revolúciu v hudbe. No nielen v nej. Rovnako v myslení, v životnom štýle mladých ľudí, v ich vonkajších prejavoch. Jej nositeľmi v Košiciach boli bratia Rybárovci.
„Inšpirovala ma Praha. Tam som počas vojenčiny zažil prvé diskotéky Jirku Počtu a Petra Černého,“ spomína starší z bratov Števo.
Hneď po príchode domov verboval kamarátov. V Košiciach sa v tom čase dalo zabaviť akurát pri viac či menej kvalitnej živej hudbe, single či elpéčka zahraničných skupín u nás nevychádzali. Domov sa ale po krátkej emigrácii vrátil aj mladší Palo. V Anglicku získal výborné kontakty:
:Celé znenie nájdete vo večerníku košice:dnes 7. novembra. Prinášame na dvoch stranách porovnanie diskoték „VTEDY“ a „DNES“.