Inzercia

V Urbanovej veži je kúsok antického Ríma

Väčšina Košičanov netuší, že priamo v centre mesta je ukrytá pamiatka na staroveké impérium. Pri rôznych náhrobkoch zo stredoveku je tam na severnej stene zamurovaný aj kameň, ktorý pochádza z antického Ríma. Od ostatných ho tak delí približne tisíc rokov. „Ide o časť náhrobného kameňa, rímsku stélu. Podľa účesov a oblečenia bol vyhotovený za vlády

KOŠICE:DNES

Väčšina Košičanov netuší, že priamo v centre mesta je ukrytá pamiatka na staroveké impérium. Pri rôznych náhrobkoch zo stredoveku je tam na severnej stene zamurovaný aj kameň, ktorý pochádza z antického Ríma.

Inzercia

Od ostatných ho tak delí približne tisíc rokov. „Ide o časť náhrobného kameňa, rímsku stélu. Podľa účesov a oblečenia bol vyhotovený za vlády Severovcov,“ vysvetlil archeológ Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Martin Pristáš.

Rodina rímskeho kupca

„Jeho vznik podľa určitých charakteristických znakov datujem do 3. storočia nášho letopočtu. Naznačuje to samotný výjav aj účesy vyobrazených postáv,“ upresnil Pristáš. Zaujímavosťou je, že malá postava úplne vpravo na stéle je otrok. Rimania ich zobrazovali menších. Výjav dopĺňa ešte delfín, ktorý bol znakom boha Apolóna.

„Keďže stéla nie je celá, nápis na nej sa nezachoval, preto ťažko určiť, kto je na nej vyobrazený. Ide zrejme o rodinu rímskeho kupca,“ dodal archeológ.

Zamuroval ju riaditeľ

Prirodzene sa natíska otázka, ako sa mohol rímsky náhrobný kameň dostať do Košíc. Podľa Pristáša zrejme v 19. storočí, keď tu vznikalo Hornouhorské múzeum. To prijímalo do svojich zbierok rôzne predmety. „Tak sa k nám dostala aj táto stéla, ktorá pochádza z dolnej Panónie. Tá kedysi bola súčasťou rímskeho impéria.“

Nakoniec sa do múzea nedostala, no v roku 1947 si na ňu spomenul vtedajší riaditeľ Eugen Sabo. „Ten sa rozpämatal  na to, že náhrobný kameň videl v záhrade múzea. Do múru Urbanovej veže ho vraj vlastnoručne zamuroval,“ uzavrel Pristáš s tým, že ide zrejme o najstarší náhrobný kameň v Košiciach.

Boris Macko
Foto: Veronika Janušková