Najdemokratickejšie na svete je Nórsko, SR na 47. mieste

Najlepšie hodnotenie za rok 2020 vo svetovom indexe demokracie Economist Intelligence Unit (EIU) dostali Nórsko, Island a Švédsko. Na opačnom konci sú KĽDR, nad ňou Konžská demokratická republika a Stredoafrická republika. Slovensko sa umiestnilo na 47. mieste, o päť priečok nižšie než v roku 2019. V najnovšom rebríčku vypracovanom výskumnou divíziou spoločnosti Economist Group, ktorá vydáva týždenník The Economist, získala SR 6,97 bodu z desiatich. Analytici ju zaradili medzi krajiny s nedostatočným demokratickým zriadením.

[ad][/ad]

Žiadna z európskych postkomunistických krajín nedosiahla označenie plnohodnotne demokratickej krajiny. Najlepšie z nich je na tom Estónsko na 27. mieste, potom ČR na 31. priečke a Slovinsko, ktoré je 35. Spomedzi postkomunistických krajín je pred SR ešte Lotyšsko (38.) a Litva (42.).

V celosvetovom rebríčku sa nad Slovenskom nachádza Kolumbia, pod ním Argentína. Poľsko je o tri priečky nižšie ako SR, o dve miesta pod ním potom Bulharsko. Maďarsko sa delí o 55. miesto s Filipínami a napríklad Chorvátsko je 59. spolu s Ghanou.

Slovensko v indexe po prvý raz kleslo pod hodnotu sedem bodov. Za rok 2019 malo 7,17 bodu, pričom najlepšie skóre dosiahlo v roku 2006 so 7,40 bodu. Česká republika si v roku 2020 pohoršila iba o dve stotiny bodu na 7,67. Maďarsko je od roku 2012 stále pod hranicou siedmich bodov, Poľsko od roku 2016.

Východná Európa ako celok si oproti predchádzajúcemu roku výrazne pohoršila. „V strednej Európe sa zvýraznila priepasť medzi najvyššie postavenými krajinami – ČR a Slovinskom – a zvyškom regiónu,“ píšu analytici. Polepšilo si iba Poľsko, pričom analytici zohľadnili protivládne protesty v krajine v druhej polovici minulého roka. Poľsko pritom predstihlo Maďarsko, kde tamojší premiér Viktor Orbán v súvislosti s pandémiou sústredil vo svojich rukách „ešte viac neobmedzenej výkonnej moci“.

[ad2][/ad2]

Vývoj podľa analytikov naznačuje krehkosť demokracie v tejto časti sveta a sklony vlád posilňovať v čase krízy svoju moc na úkor občianskych slobôd. „Pandémia taktiež zvýraznila niektoré pretrvávajúce problémy v regióne, napríklad nedostatočne fungujúce inštitúcie a slabú politickú kultúru,“ uvádza sa v analýze s tým, že priemerné skóre východnej Európy v oblasti politickej kultúry (4,67) je vôbec najhoršie zo všetkých svetových regiónov. Napríklad subsaharská Afrika v tomto ukazovateli zaznamenala 5,24 bodu.

V západnej Európe počas roka 2020 stratili status plnohodnotných demokracií Francúzsko a Portugalsko. Dovedna 13 krajín v tomto regióne má podľa EIU plne demokratický režim. Medzi krajiny s nedostatočnou demokraciou patria napríklad aj Taliansko či Belgicko. Z krajín mimo tejto oblasti tiež USA či Izrael.

EIU konštatuje, že globálne došlo v dôsledku pandémie k rozsiahlemu obmedzeniu občianskych slobôd a raste cenzúry. Priemerné svetové skóre medziročne pokleslo z 5,44 bodu na 5,37, čo je najhorší výsledok od roku 2006, kedy analytici Economist Group začali vydávať výročný index demokracie.

Analytici skúmali stav demokracie v 165 nezávislých štátoch a dvoch teritóriách. Podľa nich iba 49,4 percenta svetovej populácie žije v demokracii, pričom len 8,4 percenta v plnohodnotnej demokracii. Viac než tretina ľudí na planéte žije v autoritárskych režimoch, kam EIU radí aj Čínu. Celkovo bolo vlani vo svete 75 demokratických štátov.

(TASR)

[ad2][/ad2]