Rokovania medzi Moskvou a Washingtonom o mieri na Ukrajine nepriniesli výraznejšie výsledky

Ruský prezident Vladimir Putin sa v Kremli stretol so zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom a jeho osobitným vyslancom Stevom Witkoffom po tom, čo naznačil, že jeho sily sú pripravené bojovať za dosiahnutie pôvodných vojnových cieľov Ruska.

Jadrom rozhovorov bol americký plán na nastolenie mieru, ktorý bol pod tlakom Kyjeva a jeho európskych spojencov výrazne revidovaný. Pokiaľ ide o okupované ukrajinské územia, „zatiaľ sme nenašli kompromis, ale o niektorých amerických riešeniach možno diskutovať,“ povedal po stretnutí v Kremli hlavný poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. „Niektoré navrhované formulácie nám nevyhovujú, ale práca bude pokračovať,“ dodal.

Nová verzia mierového plánu

Kushner a Witkoff predstavili Putinovi novú verziu amerického plánu, ktorý bol vypracovaný po tom, čo pôvodná verzia vyvolala v Kyjeve a inde v Európe obavy, že je voči Moskve príliš ustretová. Ušakov sa k tomu vyjadril, že pôvodný americký plán bol rozdelený do štyroch častí, a práve o tých sa počas utorkového stretnutia v Kremli diskutovalo.

„Boli tam aj body, na ktorých sme sa dokázali zhodnúť,“ povedal najvyšší Putinov vyjednávač, ale „prezident neskrýval náš kritický, ba až negatívny postoj k viacerým návrhom“. Putin požadoval, aby sa Kyjev vzdal územia, ktoré Moskva považuje za svoje. Kremeľ zároveň odmieta prítomnosť akýchkoľvek európskych síl, ktoré by monitorovali prípadné prímerie na Ukrajine.

Rozhovory v Moskve však boli „užitočné“, komentoval stretnutie Ušakov, pričom poznamenal, že postoje Ruska a USA sa po nich k sebe nepriblížili, ale sa ani od seba viac nevzdialili.

Pokrovsk považuje Putin za oporu pre riešenie vojenských úloh

Šéf Kremľa ešte krátko pred začiatkom rokovaní s USA vyslal svetu jastrabí odkaz, keď povedal, že Pokrovsk, východoukrajinská pevnosť, ktorú ruské sily údajne nedávno dobyli, je „výbornou oporou pre riešenie všetkých úloh stanovených na začiatku špeciálnej vojenskej operácie“, čo je ruský výraz pre totálnu vojnu na Ukrajine.

Okrem Pokrovska je Kyjev pod tlakom na viacerých frontoch. Ruské sily v novembri rýchlo postupovali na východe Ukrajiny a Kyjevom otriasli korupčné škandály. Moskva navyše v posledných týždňoch zintenzívnila útoky dronmi a raketami na ukrajinskú infraštruktúru, čo spôsobilo, že státisíce ľudí zostali bez elektriny a kúrenia.

Ruský líder tiež obvinil Európu zo sabotovania dohody o konflikte a poslal pochmúrny odkaz: „Neplánujeme ísť do vojny s Európou, ale ak Európa chce a začne, sme pripravení hneď teraz.“

(SITA, lpa)