Mrazivé: košické útulky praskajú vo švíkoch

Poriadne mrazy posledných dní prinútili mnohých ľudí bez domova, ktorí sa väčšinu roka potulujú po košických uliciach, aby sa radšej uchýlili do útulkov. Tie teraz doslova praskajú vo švíkoch.

Nezisková organizácia Oáza – Nádej pre nový život má svoje priestory v Bernátovciach. Jej pracovníci pocítili počas posledných dní nebývalý nával bezdomovcov. „Určite ich tu dnes máme viac ako dvesto. Presný počet sa určiť nedá, nevieme, ktorí z tých, ktorí k nám prišli, aj ostanú. Od piatka, keď udreli poriadne silné mrazy, k nám prišlo 27 ľudí,“ povedala nám pracovníčka neziskovky Jarmila Repovská. 

Privítali by staré vojenské vozidlo

Z Oázy si po „klientov“ chodievajú vlastným autom. Najčastejšie im na čísla 0903 517 150 alebo 0948 443 481 volajú neznámi ľudia, ktorým nie je ľahostajný cudzí osud, ale ozvú sa aj zdravotníci alebo policajti.  

„Nie je to jednoduché, pretože sa nájdu aj takí, ktorých treba presviedčať. Niekedy ich naložíme v hroznom stave, s omrzlinami, špinavých alebo zavšivavených. Naše auto už je staré a kazí sa. Privítali by sme, keby nám niekto poskytol iné, najlepšie vojenský gazík alebo niečo podobné, čo by sa dalo ľahšie umyť a vyčistiť, ako čalúnené sedadlá osobného auta,“ hovorí J. Repovská.

Omrzol na poli

V Oáze sa určite postarajú o všetkých, ktorí prejavia záujem. Miesto sa v areáli vždy nájde, hoci by mali ležať po chodbách. „Ľudia, ktorých privezieme, sú často v takom hroznom stave, že celé dni prespia, aby sa ako-tak dali do poriadku. Viacerí prišli s omrzlinami a musia ísť do ne
mocnice,“ povedal nám farár Peter Gombita, ktorý Oázu vedie.  

Práve počas našej návštevy čakal na odvoz do nemocnice s omrzlinami na ruke jeden z klientov. „Bohužiaľ sa stalo, že som išiel do Bernátoviec opitý, spadol som na poli a ostal tam ležať. Jednu ruku som mal vo vrecku, ale druhá ostala na snehu a tá mi omrzla,“ opísal nám.

Prvé dni premrznutí prespia

Nové prírastky sú v Bernátovciach umiestnené do viacerých veľkých izieb v hangároch, v ktorých je niekoľko desiatok postelí. Ako nám povedali, prvé dni najčastejšie prespia zakrytí až po bradu. „Mňa zobrali v piatok na stanici. Už som pomaly nevedel o sebe, taký som bol premrznutý. Keby nebola taká zima, tak ma sem nikto nedostane, ale teraz nemám na výber,“ povedal nám ležiac na posteli Peter Mižák.

Podobne na tom bola aj 46-ročná Kvetoslava, ktorú doviezli v nedeľu. V lepšej nálade sme však našli trojicu chlapov, vo veľkom hrnci si varili cestoviny.

„Už je lepšie ako vtedy, keď ma sem priviezli z jedného podchodu na Hlavnej ulici, kde som prespával. Ale aj tak tu dlho nezostanem, mám deti v Čani, pôjdem za nimi,“ skonštatoval po niekoľkodňovom pobyte v teple útulku.

Dobrí ľudia ešte žijú

Skúsenosti pracovníkov neziskovky hovoria, že pre bezdomovcov je výhodnejšie žobrať na ulici, ako sekať dobrotu bez alkoholu v útulku. Mrazy im však na výber nedávajú – ak nechcú zamrznúť, musia do tepla. 

„Musím povedať, že sme boli príjemne prekvapení reakciou ľudí. Dali sme na sociálne siete výzvu, aby nám posielali šály a čiapky pre bezdomovcov. Prišla nám ich celá kopa, práve ich vybaľujeme a rozdeľujeme. Z vedenia mesta nám zasa poslali 55 vojenských kompletov. Ošatenia zatiaľ máme dosť, ale pomohlo by nám drevo, ktorým tu kúrime,“ hovorí J. Repovská.

Najprv ošetrenie a hygiena

Troma útulkami v Košiciach disponuje Arcidiecézna charita. Sú na Bosákovej a Fialkovej ulici a v Košickej Novej Vsi.

„S Oázou máme dohodu, že po ľudí priamo na ulice budú jazdiť oni, keďže my nemáme k dispozícii auto. Naše tri útulky sú však aj tak preplnené. Teraz je v nich 215 ľudí, čo je o 23 viac, ako je kapacita,“ informovala nás pracovníčka charity Adriana Čurajová.

Počas víkendu prijali troch nových klientov, ktorí prišli sami. Najprv museli ísť na ošetrenie a hygienickú prehliadku do takzvaných nízkoprahových miestností. Je to opatrenie potrebné na to, aby sa medzi klientmi nešírili choroby.

„Kapacitu našich útulkov v mrazivých dňoch vôbec neriešime. Určite sa pomoci a miesta v teple dostane každému, kto to potrebuje a príde,“ hovorí A. Čurajová. 

Foto: Veronika Janušková