Aj v Košiciach boli protesty proti okupácii spojené s hokejom

Za posledný týždeň sa aj v Košiciach konalo viacero akcií, ktorými sa pripomínala vojenská invázia z augusta 1968. Každý, kto chcel, sa podujatí mohol slobodne a bez akejkoľvek ujmy zúčastniť. 

Inak tomu bolo pred 49 rokmi, pri prvom výročí okupácie, kedy bola spoločenská trauma z násilného zastavenia demokratizačných zmien najčerstvejšia. Vo viacerých veľkých mestách Československa sa v auguste 1969 konali demonštrácie.

Ich zmyslom boli protesty proti prítomnosti sovietskych vojsk, ale aj Moskve podriadenej politike nového komunistického vedenia na čele s Gustávom Husákom, ktoré postupne odstraňovalo výsledky reformného procesu.

Za účasť na protestoch sa vtedy platilo aj životom. Nastupujúci normalizačný režim prejavy nespokojnosti tvrdo potlačil. Desaťtisícové protesty boli v Prahe a Brne. Pri zrážkach s ozbrojenými zložkami tu zahynuli piati civilisti. Všetci boli zastrelení, strelné poranenia utrpeli desiatky ďalších ľudí. 

Rozbité v zárodku 

Na Slovensku mali občianske protesty oveľa miernejší priebeh. Väčšina dokumentov štátnych orgánov ako miesto väčších nepokojov spomína len Bratislavu. 

Podľa zmienok v archívnych materiáloch sa v Košiciach večer v deň okupácie zišli pred budovou Technickej univerzity študenti a chystali sa na pochod mestom. Ďalej sa ale nedostali.

„Na území Slovenska nedošlo k žiadnym väčším demonštráciám. Čiastkové skupinky demonštrantov v Bratislave a v Košiciach boli rozptýlené silami ministerstva vnútra,“ uvádza jedna zo správ ministerstva vnútra. V oboch slovenských mestách bolo podľa nej pri zásahoch poriadkových jednotiek Verejnej bezpečnosti predvedených 40 osôb. 

„Pokusy o zhromaždenie ľudí boli v Košiciach rozbité hneď v zárodku,“ konštatuje kniha z roku 2012 Demonštrácie v Československu v auguste 1969 a ich potlačenie, ktorej autormi sú historici Ústavu pre štúdium totalitných režimov. 

Aj v Košiciach sa režim na výročie pripravil. Zo škôl bolo povolaných 142 frekventantov VB, aby pomohli zaistiť bezpečnosť v meste. V celom vtedajšom Východoslovenskom kraji zaradili k policajtom 90 vojakov armády do zmiešaných poriadkových hliadok a tristo do záložných jednotiek. 

Hokejové víťazstvo 

Väčšieho rozsahu dosiahol občiansky odpor proti okupácii v Košiciach počas takzvaných hokejových udalostí v marci 1969. Po víťazstve hokejistov ČSSR nad ZSSR na majstrovstvách sveta vo Švédsku sa oslavy tisícov ľudí v uliciach zmenili na politické demonštrácie, keďže porazení hokejisti boli vnímaní ako reprezentanti okupačnej mocnosti.  

Správa ministerstva vnútra opisuje, že v Košiciach 28. marca 1969 vyšlo z internátov 1 200 vysokoškolských študentov. Pochodovali s horiacimi fakľami v rukách, strieľali z poplašných pištolí, zastavili premávku v strede mesta. 
Bola proti nim vyslaná jednotka 45 príslušníkov VB. Ich výzvu, aby sa rozišli, demonštranti neposlúchli a začali do policajtov hádzať fakle a kamene.

Obušky a kasery

„Jednotka použila obušky a kasery. Po krátkom čase sa podarilo účastníkov manifestácie rozohnať,“ uvádza dokument. Zároveň ministerstvo vnútra tvrdí, že dvaja príslušníci VB boli zranení tak, že skončili v nemocnici. Priznáva aj dvoch zranených na druhej strane, ale s tým, že „boli pošliapaní davom“. 

Tvrdé potlačenie demonštrácií, najmä tých v auguste 1969, znamenali v celej krajine jasný signál o definitívnom konci nádejí na akékoľvek pokračovanie reformného procesu, ktorý dostal pomenovanie Pražská jar. 

Čítajte aj: 

• Vzácne svedectvo z okupácie Košíc ležalo 50 rokov v šuflíku
• Spomínali na okupáciu
• Miško Hamrák zomrel, lebo bol dobre vychovaný
• Stretnutie Dubčeka s Brežnevom tajne natočil Laco Šidelský
• Historici našli neznáme obete okupácie. Sú medzi nimi aj Košičania
• Aj v Košiciach si pripomenieme okupáciu 1968
• August 1968 nemal v Košiciach len hrdinské príbehy