Košice si hudbou pripomenuli Jána Kuciaka a jeho Martinu

V Košiciach si dnes koncertom uctili pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ide o v poradí piaty takýto koncert na Slovensku. Na pódiu vystúpil aj známy český hudobný skladateľ, spevák, občiansky aktivista a politik Michael Kocáb.

Od 18. hodiny sa pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici opäť rozoznelo námestie. Koncert otvoril chorál Zboru sv. Cecílie pri Dóme Sv. Alžbety. Neskôr sa predstavili umelci z kapiel Vojdi, Stroon, Cha Bud!, i prešovskí Chiki liki tu-a.

V druhej polovici vystúpení prišli na pódium hudobníci z kapely Bez Ladu a Skladu a Košičanom zaspieval aj Michael Kocáb a Karpatské Chrbáty. Druhá česká hudobná hviezda David Koller sa koncertu nezúčastnil. 

Záverečné minúty patrili Štefanovi Štecovi, Ľudovej hudbe z Hornádu a Speváckemu zboru Gregos z Gregoroviec.

Kocáb: Slováci riešia krízu impozantne

Známeho českého aktivistu a politika vražda novinára a jeho priateľky hlboko zasiahla. Pre KOŠICE:DNES v rozhovore povedal, že to bola veľká rana pre národ.

„Je potrebné, aby sa to neskončilo protestami, ale aby si to ľudia pripomínali oveľa dlhšiu dobu, inak nás to bude stále strašiť. Zatiaľ nevieme ani to, kto za tým celým stojí. Neviem či to nie je v záujme inej mocnosti, ktorej sa môže hodiť pokračovanie politického systému, či už je to v prospech, alebo neprospech EÚ,“ uviedol Kocáb.

Podľa neho je teraz na prvom mieste solidarita. Obdivuje i to, ako Slováci vychádzajú do ulíc, aj opakovane. 

„To, čo sa stalo u vás, sa môže stať zajtra u nás. Češi a Slováci musíme takéto veci riešiť spoločne,“ povedal.

Cynické kalkulovanie s hlasmi

Pre organizátora spomienkového koncertu Michala Kaščáka, ktorý pravidelne organizuje festival Pohoda, je dôležité, že sa ľudia zobudili.

„Brutalita a krutosť činu vraždy ako keby zatriasla ľuďmi. Ja tam vidím akúsi symboliku v tom, kde dostali strelné smrteľné rany. Naši vládcovia by sa akoby spoliehali na to, že máme nedostatok citu a rozumu,“ povedal Kaščák.

Ďalšom celoštátnou katastrofou je preňho to, ako sa vrcholní predstavitelia štátu zachovali  svojimi gestami s peniazmi, úsmevmi, neskrývanou radosťou z nových funkcií, alebo cynickým prepočítavaním toho, koľko percent obyvateľov vyšlo do ulíc.

„Je dôležité, že sa ľudia stretávajú a pripomínajú si to, čo sa stalo,“ zakončil.

foto: Veronika Janušková