Nemecko požiadalo Poliakov o odpustenie za nacistickú tyraniu počas vojny
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v nedeľu požiadal Poľsko o odpustenie za najkrvavejší konflikt v dejinách. Stalo sa tak počas spomienkového podujatia v poľskom meste Wielun, na ktoré pred 80 rokmi dopadli prvé bomby druhej svetovej vojny.
„Skláňam hlavu pred obeťami útoku na Wielun. Skláňam hlavu pred poľskými obeťami nemeckej tyranie. A žiadam o odpustenie,“ povedal v nemčine i poľštine Steinmeier, ktorého slová cituje tlačová agentúra AFP.
[ad][/ad]Zažili najväčšie utrpenie
Poľsko je jednou z krajín, ktoré počas druhej svetovej vojny zažili najväčšie utrpenie; zomrelo takmer šesť miliónov Poliakov. Celosvetovo si konflikt vyžiadal viac než 50 miliónov mŕtvych.
„Sú to Nemci, kto v Poľsku spáchal zločin proti ľudskosti. Avšak ten, kto tvrdí, že sa to skončilo – že vláda teroru národných socialistov v Európe je okrajovou udalosťou v dejinách Nemecka -, nech posúdi sám,“ dodal Steinmeier v prítomnosti svojho poľského náprotivka Andrzeja Dudu.
Zmienená veta bola jasnou referenciou na nemeckú krajnú pravicu, ktorej spolulíder Alexander Gauland svojho času označil 12 rokov existujúcu tretiu ríšu za „fliačik vtáčieho trusu“ na inak veľkolepej minulosti Nemecka.
„Nikdy nezabudneme. Chceme si pamätať a budeme si pamätať,“ zdôraznil Steinmeier vo Wielune.
„Barbarský čin“ a „vojnový zločin“
Poľský prezident útok nacistického Nemecka na Poľsko odsúdil, pričom ho nazval „barbarským činom“ a „vojnovým zločinom“. „Som presvedčený, že táto spomienková slávnosť vojde do dejín poľsko-nemeckého priateľstva,“ dodal, poďakujúc sa Steinmeierovi za jeho účasť. Obe hlavy štátov si neskôr prezrú wielunské múzeum a stretnú sa s miestnymi obyvateľmi, ktorí prežili bombardovanie mesta z 1. septembra 1939.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans sa zúčastnili v nedeľu na samostatnej spomienkovej slávnosti na polostrove Westerplatte pri meste Gdansk, kde nacistická bojová loď spustila 1. septembra 1939 ostreľovanie poľského prístavu.
Útoky hitlerovských síl na Poľsko viedli Britániu a Francúzsko k vyhláseniu vojny Nemecku. Sovietsky zväz následne vtrhol do Poľska 17. septembra. Po tom, ako nacisti zrušili pakt s Moskvou, do konca vojny stáli proti sebe dve aliancie – Nemecko s Talianskom a Japonskom a víťazné spojenecké sily pod velením Británie, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Štát, mestá aj obce obstarávajú od minulého leta výrazne menej transparentne. Počet súťaží na bežné tovary a služby klesol na tretinu oproti počtu spred augusta 2024. Dôvodom sú zmeny, ktoré pre verejné obstarávanie presadil vtedajší minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že na tieto riziká už vtedy upozorňovala. Po roku zanalyzovala spolu s kanceláriou AGM Partners zmeny v nákupoch. Výsledky podľa nadácie nepotešia najmä v čase konsolidácie, kde sa ráta každé euro.
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.

