10 tradičných vianočných symbolov. Aká história sa za nimi skrýva?

Od perníkov cez koledy až po ligotavé stromčeky – bez týchto tradícií by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Mnoho Vianočných symbolov a zvyklostí, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc pochádza z pohanských osláv zimného slnovratu či dokonca zo starovekého Grécka či Ríma. Ako sa však z týchto prastarých tradícií stali tradície Vianočné?

Perníky

Teplé voňavé ale najmä chutné zázvorové pečivo. To sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas Stredoveku, keď spolu tieto svetadiely obchodovali. Neskôr sa so zázvorom experimentovalo, varilo aj pieklo, až z toho vznikol perník. Prečo si však perník spájame práve s Vianocami? Možno preto, že sú dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných Vianočných večerov.

Stromčeky

Ihličnaté stromy sú univerzálnou vianočnou dekoráciou. Pohania si vešali ihličnaté vetvy ako symbol jari, ktorá sa má po zime vrátiť. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. O prvenstvo v použití stromčeka ako symbol Vianoc sa bijú dve krajiny: Estónsko a Lotyšsko. Oba štáty si stoja za svojím: teda že nápad Vianočného stromčeka sa zrodil práve u nich. Nech už je to ako chce, boli to Nemci, ktorí v šestnástom storočí začali Vianočné stromčeky stavať a zdobiť vnútri svojich domovov, tak, ako to dodnes robievame aj my.

Vence

Symbol ihličnatých vencov pochádza už zo starovekého Grécka a Ríma, kedy sa olympijským atlétom dávali na hlavu ako koruny na znak víťazstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách. Neskôr boli tieto venčeky prebraté aj do vianočných osláv, kde sa používali na odpočítavanie týždňov do narodenia Ježiša. Dnes im hovoríme adventné vence a zdobia nie len naše obývačky, ale aj ulice či námestia.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Svetielka

Vraví sa, že to bol práve Martin Luther, teológ zo šestnásteho storočia, ktorý prišiel s nápadom Vianočných svetielok na stromčeku. Legenda vraví, že jednej noci kráčal lesom a bol doslova očarený hviezdami, ktoré žiarili skrze stromy. Keď sa vrátil domov, tento kúzelný úkaz pretvoril na vlastnom stromčeku, kde ho dozdobil niekoľkými zapálenými sviečkami. Dnes by sa asi zbláznil z toľkých krásnych vianočných svetielok, ktoré na nás žiaria z každej strany, vnútri aj vonku.

Sviečky

Predtým, než slúžili ako výzdoba na stromček, sviečky boli symbolom nádeje, znovuzrodenia a tepla, najmä počas tých najtemnejších dní v roku. Neskôr sa však spojili s kresťanskými tradíciami Vianoc. Napríklad v Škandinávii nosia mladé dievčatá vence so sviečkami na hlavách trinásteho decembra na deň svätej Lucie. V Novom Mexiku používajú sviečky na vysvietenie ciest počas Vianoc. V podobnej Mexickej tradícii zas ľudia nosia sviečky aby symbolicky vysvietili cestu pre Máriu a Jozefa pred Ježišovým narodením.

Hviezda

Ďalším symbolom svetla počas sviatkov je Vianočná hviezda, ktorá podľa legendy viedla troch kráľov k malému Ježiškovi. Mnohí z nás dnes pokladajú hviezdu na vrchol stromčeka alebo pečú perníky v tvare hviezd. Podobne, ako iné symboly počas zimného slnovratu, aj hviezda symbolizuje nádej pre ľudstvo počas zimy. Avšak je dosť možné, že Betlehemská Hviezda je reálny vedecký úkaz: Veľká konjunkcia Jupitera a Saturnu. Totiž každých niekoľko stovák rokov sa tieto dve planéty k sebe tak priblížia, že sa nám na nočnej oblohe javia ako jedna veľká žiarivá hviezda. Naposledy bolo možné tento výnimočný úkaz pozorovať minulý rok 21. decembra.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Snehuliaky

Dá sa predpokladať, že ľudstvo si stavalo snehuliaky a iné obdobné „stvorenia“ zo snehu…v podstate odkedy sneh existuje. Avšak prvá zdokumentovaná zmienka o snehuliakovi sa objavila až v roku 1380 v Holandsku. Najmä počas stredoveku bol tento Vianočný symbol veľmi populárny, keďže mnoho ľudí nemalo riadne prostriedky pre výzdobu ich príbytkov. Tak sa obrátili na sneh, ktorého bolo vždy dosť a začali tvoriť. Dnes je stavanie snehuliakov veľmi obľúbenou Vianočnou tradíciou najmä pre najmenších.

Koledy

Keď sa pohanské tradície začali nahrádzať kresťanskými, biskupi v Európe si žiadali hymny, alebo piesne, ktoré by sa spievali počas Vianočnej omše. Mnoho skladateľov chcelo napísať svoje vlastné Vianočné koledy, ale keďže boli všetky v Latinčine, málokto im rozumel a tak sa veľkej popularity nedočkali. Neskôr, vďaka Františkovi z Assisi, sa príbeh narodenia Krista začal spievať v jazyku, ktorému ľudia rozumeli a mohli koledy spievať. Tak sa stali neodvratnou súčasťou Vianoc. Podobne ako moderné Vianočné piesne, ktoré každý rok počúvame v rádiách.

Imelo

Tento symbol pochádza z Nórskej mytológie. Podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Odinovho syna Baldura. Baldurova matka Frigg (bohyňa lásky) túto rastlinu následne pretvorila na symbol lásky a sľúbila bozk každému, kto popod imelo prejde. V osemnástom storočí v Anglicku mal každý muž dovolené pobozkať počas Vianočných osláv ktorúkoľvek ženu, ktorá stála pod imelom a ak ho odmietla, znamenalo to pre neho nešťastie. Imelo je taktiež ideálnou Vianočnou dekoráciou, pretože kvitne aj za mrazivého počasia.

Zvony

História Vianočných zvonov je symbolická aj praktická. V pohanských aj kresťanských tradíciách boli zvony používané na odháňanie zlých duchov. Kostolné zvony zas značili dôležité udalosti, ako napríklad narodenie Krista alebo dokonca na zvolávanie ľudí do kostola na omšu. Nuž a roľníčky? Tie slúžili na varovanie ľudí, že po ceste idú sane alebo voz, keďže na snehu nebol počuť dupot koní. U nás sa zvončeky niekedy používajú na zvolávanie k štedrovečernému stolu alebo k darčekom, ktoré sa vždy zázračne objavia pod stromčekom.

Zdroj: readerdigest.com, LI