Najnebezpečnejší kliešť je ten obyčajný
Na Slovensku sa vyskytuje približne 20 druhov kliešťov a päť druhov z nich je schopných prenášať rôzne vírusy, baktérie či parazity. Najnebezpečnejším z nich je kliešť obyčajný, ktorý sa vyskytuje kdekoľvek. Od listnatých a ihličnatých lesoch cez miesta s bohatou krovinovou vegetáciou až po parky a záhrady.
Kliešť v priebehu svojho života prechádza rôznymi vývojovými štádiami, no prenášačom vírusov je v každej fáze. Najčastejšie sa prisaje vo vlasoch, v slabinách, na intímnych miestach alebo v oblasti kolien. „Na ľudí a zvieratá prenáša najmä vírus kliešťovej encefalitídy a baktérie vyvolávajúce lymskú boreliózu a anaplazmózu. Aj keď sa v každej z nich prisaje na zviera či človeka maximálne raz, následky môžu byť fatálne,“ povedal hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy.
[ad][/ad]Udusiť kliešťa nemusí byť najlepším riešením
Kliešť obľubuje trávnaté porasty a kríky, obvykle v dĺžke od 20 centimetrov do jedného metra. Najlepšou prevenciou je kontrola celého tela a dôkladné vyprášenie oblečenia po príchode z lesa či túry. Je takmer nemožné zaregistrovať prisatie kliešťa. Môže za to látka, ktorú po prisatí vypustí do rany a tým ju znecitliví. Na koži sa mu darí držať bodavými orgánmi podobným kliešťam. Na jeho vyberanie sa používajú mnohé metódy. „Ľudia napríklad zvyknú prisatého kliešťa potierať olejom či masťou, aby kliešťa udusili. Je pravda, že kliešť sa takto zadusí, ale hrozí tu zároveň, že po usmrtení vyvráti infikovanú krv naspäť do rany,“ poznamenal Nagy. „Aj keď sa s prípadmi kliešťovej encefalitídy nestretávame veľmi často, vzhľadom na závažnosť tohto ochorenia by sme kliešte nemali podceňovať. Čiastočne nás pred nimi ochráni oblečenie bez odhalených končatín a dôkladná kontrola po príchode domov. Odporúča sa aj očkovanie. To váš však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou či anaplazmózou,“ zdôraznil Nagy. Zároveň dodal, že ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára.
[ad2][/ad2]Pozor na príznaky podobné chrípke
V prípade, že niekto nájde na svojom tele kliešťa, tak by s ním nemal manipulovať holými rukami. Ako poznamenal Nagy, ideálne špeciálnou plastovou kartou alebo tenkou pinzetou. „Kliešťa nevytáčame, vyťahujeme ho opatrne a priamo von. Neodporúča sa potierať olejom či masťou,“ povedal. Po vybratí sa je potrebné presvedčiť, že v tele neostala hlavička a postihnuté miesto by sa malo dezinfikovať. „V prípade, že v rane ostala hlavička kliešťa a bojíme sa odstrániť ju sami, navštívime zdravotníka. Odbornú pomoc vyhľadáme rovnako v prípade, že sa u nás po vytiahnutí kliešťa začínajú objavovať príznaky podobné chrípke, t.j. horúčka, malátnosť, bolesti svalov a kĺbov,“ uzavrel Nagy.
(TASR, PS)
Odporúčané články
Prípravy na sviatky, ktoré zahŕňajú varenie, pečenie, nákupy či úpravy darčekov, pre mnohých znamenajú radosti i stres v jednom. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi zvládali ľahko, môže po štyridsiatke prinášať nepríjemné komplikácie. V momente, keď otvoria kuchársku knihu alebo sledujú recept na displeji, si často uvedomia, že s ich zrakom nie je niečo v poriadku.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
