Historické selfie katolíckeho kňaza
Katolícky farár Béla Petrík z obce Rád zachytával počas viac ako tridsiatich rokov život svojich farníkov. Kolekcia 406 vzácnych sklenených negatívov, ktoré náhodou objavili pri prestavbe fary, potrebovala v prvom rade zreštaurovať. Výber najlepších zachránených snímkov prináša výstava v Dominikánskom pastoračnom centre Veritas.
„Staré sklenené negatívy sme potrebovali očistiť a zachrániť,“ informuje spolukurátorka výstavy Lena Jakubčáková. „Postup pri záchrane nebol jednoduchý. Najprv sme museli identifikovať poškodenie, potom sme sklíčka čistili špeciálnou chémiou,“ objasňuje Kristína Jurková z Fakulty umení TUKE. Sklíčka z oboch strán čistili lekárskym benzínom, 70-percentným roztokom alkoholu, a nakoniec destilovanou vodou.
Na projekte záchrany a prezentácie historických fotografií sa podieľalo viac ako 50 odborníkov a dobrovoľníkov z Krajského pamiatkového ústavu, Fakulty umení Technickej univerzity či Slovenského národného archívu. Projekt zrealizovali vďaka finančnej podpore Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.
„Keď začali vznikať prvé zdigitalizované výstupy, boli sme prekvapení, akú ostrosť a hĺbku fotografie majú,“ hovorí o procese záchrany negatívov Juraj Gembický z Krajského pamiatkového ústavu.
Medzi fotografiami vyniká autoportrét autora z roku 1912, odfotený v zrkadle. Ani skúsení fotografi neverili, že toto „selfie“ je robené pred sto rokmi. Výstava Pamäť na skle ponúka výber najoriginálnejších fotografií, ktoré autor Béla Petrík vytvoril v rokoch 1906 až 1938 a milovníci fotografie ju môžu vidieť v centre Veritas do konca januára.
Janka Fedorová
Foto: archív fu
Odporúčané články
Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
Veľkonočná nedeľa patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Veriaci si v tento deň pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Tento moment je základom kresťanskej viery a symbolom nádeje, nového života a duchovnej obnovy.
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
