Katastrofálne životné podmienky obyvateľov Luníka IX by v nasledujúcich rokoch mala začať riešiť výstavba nových bytoviek, svojpomocných rodinných domov za peniaze Rómov a takisto útulok. Starostovou víziou je aj nové komunitné centrum a budova miestneho úradu či stredná umelecká škola.

Nové riešenia prináša aj návrh územného plánu mesta, ktorý by sa mal schvaľovať na februárovom mestskom zastupiteľstve. Podľa Martina Jerguša z Úradu hlavného architekta mesta Košice (ÚHA), ktorý návrh pripravuje, predtým na sídlisku nebolo možné stavať jednoduchým spôsobom aj rodinné domy. Pozemky totiž boli určené na viacpodlažnú výstavbu. Práve rodinné domy, ktoré si Rómovia postavia za nasporené peniaze s pomocou návratnej bezúročnej pôžičky, by mali byť jednou z možných ciest do budúcnosti. 

Svojpomocné domy

Realizovať tento projekt plánuje organizácia ETP Slovensko, ktorá s tým už má skúsenosti z desiatok obcí na Slovensku. „Zatiaľ hovoríme o desiatich domoch, záleží aj na tom, koľko pozemkov vyčlení mesto Košice,“ vysvetlila plány riaditeľka ETP Slovensko Slávka Mačáková. 

Rómovia, ktorí sa do programu chcú zapojiť,  musia splniť prísne kritériá: pravidelná účasť na finančnom vzdelávaní, sporenie 12 mesiacov po 50 eur mesačne a motivácia svojpomocne stavať. Prvé domy by Rómovia mohli začať stavať v roku 2018, pretože najskôr musia mať za sebou rok sporenia a prebehnúť musia aj administratívne procesy.

Blízka budúcnosť

Starosta mestskej časti Marcel Šaňa chce riešiť bytovú otázku na sídlisku stavbou nových bytoviek aj zriadením útulku v priestoroch bývalej kotolne na prízemí budovy, kde sídli miestny úrad. „Chceme rozbehnúť prestupné bývanie, no nedokážeme to, kým nepostavíme nové byty,“ vyhlásil Šaňa. Bytovky chcú stavať na miestach zbúraných „vybývaných“ panelákov na Hrebendovej ulici. „Ak pôjde všetko podľa plánu, v lete by sme mohli začať stavať,“ odhadol Šaňa. 

Do demolácie majú ísť aj ďalšie dva paneláky na Hrebendovej ulici, ktoré majú porušenú statiku. Problémom však je, že v nich stále býva podľa informácií starostu asi 20 rodín. Bytovky sme navštívili v novembri aj my, beznádejnú situáciu na získanie iného bývania nám potvrdili aj jeho obyvatelia.

„Sú to rodiny, ktoré nemajú kam ísť a nechcem, aby sa rozšírila nelegálna osada. Ani mesto to nechce. Takže tento rok to potrebujeme vyriešiť, aby ich mohli zbúrať. Byty však voľné nie sú. Jednou z možností je útulok, no musí sa nám podariť zohnať nejakú dotáciu na úpravu priestorov.

Je to ale komplikované, lebo mestská časť sa musí zaregistrovať ako poskytovateľ sociálnych služieb. Neviem preto, či sa to tento rok stihne,“ vysvetlil Šaňa. 

Ďalšie volebné obdobie

Víziou starostu, ktorá však siaha až do ďalšieho volebného obdobia, je stavba novej budovy komunitného centra pri ihrisku, kde by mal sídliť aj miestny úrad. Do uvoľnených priestorov miestneho úradu, ktoré podľa neho dnes potrebám úradu nepostačujú, by chcel prilákať strednú umeleckú školu. 

„Žije tu veľa ľudí nadaných v tomto smere a stav je taký, že ľudia do iných mestských častí nechodia študovať. Majú problém dochádzať, kupovať cestovné lístky, keďže žijú na hranici chudoby. Keby mali školu na sídlisku, verím, že by chodili študovať viac,“ povedal Šaňa.

—

Otec Gombita: Luník IX nie je o chudobe, tá je v Afrike. Je o neporiadku

Farár Peter Gombita vo svojom centre Oáza v Bernátovciach poskytuje ubytovanie a dáva nádej na život ľudom bez domova, medzi ktorými sú aj Rómovia. Spolužitie Rómov a Nerómov ale nepozná len odtiaľ.

„Zažil som detstvo s Rómami a problémy sme nemali. Hrali sme spolu futbal, chodili na zábavy, ľudia volali Rómov za krstných rodičov. Pamätám si dokonca, ako niekedy pred 40-timi rokmi letelo, že Rómovia si brali blondíny. Preto si myslím, že sme mali k sebe blízko,“ povedal.

Odvtedy však vníma, ako sa spoločnosť rozdelila a ľudia medzi sebou postavili ploty. Ako medzi Nerómami, tak aj v komunite Rómov. Vidí v nich však veľký potenciál a z vlastnej skúsenosti vraví, že sa to s nimi „dá“. „Len si nie som úplne istý, či sa na nich dá dať „gádžovský“ kabát,“ skonštatoval. 

Musíme vnímať rozdiel v kultúre aj spôsobe života. „Róm sa nestará o to, čo bude o týždeň, o rok a čo dnes. O to to má živote ľahšie a veselšie, ale na druhej strane sa mu priťaží, keď príde zima a nemá pripravené drevo a bývanie. Mal by sa hľadať spôsob spolužitia, ako jeden druhému obohatiť život a ako si ukázať, čo je dobré k životu, pretože aj Rómovia nám často ukazujú cestu, že my možno trochu často dbáme na majetok, obohatenie, zabezpečenie, istoty,“ vysvetlil P. Gombita.

Mrzí ho, že ešte v 21. storočí bývajú ľudia v chatrčiach. „Rómovia nie celkom správne využívajú prostriedky. Častokrát sa všetko prefajčí, prepije, neplatí sa elektrina, voda, plyn a potom sa dostanú na okraj spoločnosti. Cesta k sebe by však mala ísť z obidvoch strán, pretože, či chceme alebo nechceme, sme susedia a žijeme spolu.“ 

Luník IX však podľa neho nie je o chudobe. „Chudoba vyzerá inak, je v Afrike, kde nie je čo jesť. Luník IX je o neporiadku. Nemôže si tu predsa len tak hocikto spraviť smetisko.“

Foto: Veronika Janušková