Práve dnes uplynie 48 rokov odo dňa, keď sa mladý vojak základnej služby Michal Lefčík na Námestí osloboditeľov polial horľavou látkou a zapálil. Mnohí napriek absencii nesporných dôkazov stále veria, že mladík nasledoval príklad najznámejšej protestnej živej pochodne – Jana Palacha.

O čine, ktorý videli desiatky Košičanov, sa dlhé desaťročia nemohlo hovoriť. Až po páde komunistického režimu sa verejnosť dozvedela o tom, čo sa v centre Košíc 11. apríla 1969 stalo. Košický žurnalista Tibor Ičo nakrútil film s názvom „Obeť a obeta“, ktorý odvysielala Slovenská televízia. 

Spomienkovú tabuľu na mieste, kde sa M. Lefčík upálil, sa snažil osadiť výtvarník Peter Kalmus. „Už to bolo takmer hotové, mali sme vyleštený aj kameň a povolenia pamiatkarov aj Útvaru hlavného architekta Košíc, keď to stopol vtedajší primátor František Knapík s tým, že najprv treba vytvoriť odbornú komisiu, ktorá má prípad preskúmať,“ hovorí P. Kalmus.

List na rozlúčku

Kameňom úrazu je totiž skutočnosť, že sa nenašiel žiadny priamy odkaz na to, že motívom činu mladého vojaka bol naozaj protest proti okupácii Československa. 

Ako ukázali doterajšie výskumy historikov Martina Furmaníka zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach a Petra Blažeka z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe, rozlúčkový list M. Lefčíka určený rodičom okupáciu ani Palacha nespomína. Originál sa síce nezachoval, ale podľa odpisov zo záznamov Štátnej bezpečnosti bol zmätený a nesúvislý. M. Furmaník má pre to viac vysvetlení – pisateľ mohol byť pod vplyvom psychotropných látok alebo obsah vtedajšie bezpečnostné orgány skreslili, aby ho zdiskreditovali. „Najpravdepodobnejšou sa však javí možnosť, že pod obsah listu sa podpísal stres a enormný tlak, pod ktorým Lefčík bol v čase jeho napísania, keďže si bol vedomý, že o chvíľu sa jeho život skončí,“ myslí si historik. 

Živá pochodeň

Dnes sa v Košiciach uskutoční doteraz asi najkomplexnejšia pietna akcia, spomienka na muža, ktorý zomrel ako živá pochodeň. Jej hlavný organizátor, výtvarník a spisovateľ Tomáš Straka má na Michala Lefčíka jasný názor, hoci sa narodil desiatky rokov po jeho čine. 

„Ja sám som vždy obdivoval československý underground, napríklad skupinu Plastic People z the Universe, Karla Kryla či Jana Palacha a jeho nasledovníkov. Preto ma zaujímal prípad jediného slovenského mladíka, ktorý sa stal živou pochodňou. Spomienku, ktorú som zorganizoval, si takýto hrdina zaslúži. Doteraz je asi najodbornejšou a najkomplexnejšou spomienkou najmä preto, že sa nám podarilo pozvať odborníkov, ktorí sa prípadu venovali,“ vysvetľuje T. Straka.

Symbolické miesto 

Podľa jeho slov už samotný spôsob samovraždy, ktorú si Michal Lefčík zvolil, je odkazom na Palacha. Symbolickým je rovnako aj miesto, na ktorom sa rozhodol ukončiť svoj život. 

„Nešlo o momentálny nápad vyšinutého jedinca, ale vopred naplánovaný čin. Treba spomenúť aj skutočnosť, že v liste na rozlúčku sa síce nespomína okupácia Československa ani Palach, ale je tam odkaz na vojnu vo Vietname a odsúdenie každej vojny a násilia. Už to stačí na to, aby som bol presvedčený, že to bol naozaj doteraz neznámy hrdina. A musíme urobiť všetko pre to, aby o ňom ľudia vedeli. Musíme si pripomínať svojich hrdinov, ktorí zomreli za demokraciu aj preto, že v súčasnosti sú na vzostupe rôzne formy extrémizmu a spomienky na ľudí, ktorí práve tento postoj podporujú,“ tvrdí Tomáš Straka.

—

Živú pochodeň sa márne snažili uhasiť

Čo sa vlastne v piatok 11. apríla 1969 na košickom námestí stalo? Očití svedkovia hovoria jasne – vojak Michal Lefčík sa sám upálil. Priamo pred pamätníkom osloboditeľov. Málo jasná symbolika?

Dlhé desaťročia sa o čine mladého muža pochádzajúceho z obce Sečovská Polianka v okrese Vranov nad Topľou nesmelo písať ani hovoriť. Na rozdiel od spomínaného Jana Palacha, s ktorým sa lúčili v Prahe tisícky ľudí, bol Lefčíkov pohreb v rodnej obci veľmi skromný. Vo vtedajšej tlači sa objavila len jediná zmienka – v Košickom večerníku vyšiel krátky článok s titulom „Módna smrť“ s veľavravným zakončením – „Motív samovraždy vyšetrujú“.

Nekonfliktný mladík

Podľa svedkov, ktorých vypočúvali vtedajšie bezpečnostné orgány, sa M. Lefčík v osudný deň krátko pred 18. hodinou polial horľavinou, ktorú si tesne predtým kúpil, a zapálil sa pred pamätníkom. Viacerí neznámi ľudia sa ho pokúšali uhasiť, ale márne. Utekal pred nimi, až kým na Štúrovej ulici nespadol v bezvedomí na zem. Do nemocnice ho priviezli už mŕtveho. 

Výskumy historikov hovoria, že ľudia, ktorí Michala Lefčíka osobne poznali, si naňho spomínali ako na príjemného a nekonfliktného mladíka, ktorý po štúdiu na učňovskej škole v Košiciach pracoval ako robotník v Prahe. Začiatkom apríla nastúpil na základnú vojenskú službu do Strážskeho. Po troch dňoch, ešte pred zložením vojenskej prísahy, však šiel na vyšetrenia do Vojenskej nemocnice v Košiciach, odkiaľ ho prepustili v deň jeho smrti. Od vojaka, s ktorým sa mal vrátiť do Strážskeho, sa vypýtal pod zámienkou, že si potrebuje niečo kúpiť. Potom skončil ako živá pochodeň…

Foto: Tibor Gutray, archív ts