Chcete cestovať a pritom slušne zarábať? Dá sa to

Aj vy snívate o spoznávaní sveta? Potláča vaše túžby každodenná realita? Košičan Ivan bol vytrvalý a rozhodol sa, že sa pokúsi premeniť svoj sen na skutočnosť. Ako krupier na výletných lodiach precestoval miesta, na ktoré by sa možno nikdy v živote nedostal.

Jeho príbeh sa začal v roku 2011, keď si popri štúdiu na Univerzite P. J Šafárika v Košiciach hľadal možnosť, ako si privyrobiť. Našiel inzerát s ponukou zaujímavej práce. Novootvorené košické kasíno hľadalo krupiera, a tak si povedal – prečo to nevyskúšať?

Príjemné s užitočným

O dva roky už Ivan reprezentoval Slovensko na európskom šampionáte v krupierstve (European Dealer Championship) v Srbsku. A dosiahol pozoruhodný výsledok. Získal šieste miesto, čo sa doposiaľ žiadnemu Slovákovi nepodarilo. „Tam som sa prvýkrát zoznámil s krupiermi na medzinárodnej úrovni a objavil tak možnosti, ktoré mi táto práca môže poskytnúť. Ako prvé som chcel vyskúšať prácu na výletnej lodi, pretože popri slušnom zárobku som mohol vidieť aj kus sveta. Skončil som teda vysokú školu a spolu s priateľkou, ktorá bola tiež krupierkou, sme si poslali žiadosti do niekoľkých spoločností. Netrvalo dlho a v máji 2015 sme sa naloďovali v Benátkach na našu prvú plavbu,“ hovorí.

Kolosy na vode

Prvá loď, na ktorej Ivan pracoval, sa volala Island Princess s kapacitou 2 200 pasažierov a s 900 člennou posádkou. Patrí do kategórie väčších lodí, ktoré sú schopné preplaviť sa Panamským prieplavom. Na jej šestnástich poschodiach je veľké množstvo obchodov, reštaurácií, bazénov, športových ihrísk, wellness centrum, kino či dokonca divadlo, a v neposlednom rade kasíno. Druhá loď, na ktorej Ivan pôsobil, sa volala Azura. Na jej palubu sa zmestí až neuveriteľných 3 100 pasažierov, o ktorých sa stará 1 250 pracovníkov, má 19 poschodí a váži 115-tisíc tón. 

Slovensko a Slovinsko

Práca krupiera na lodi sa však od práce krupiera na pevnine líši. Podľa Ivana väčšia časť hostí, ktorí radi zájdu do kasína na súši, má jediný cieľ – vyhrať peniaze. Pasažieri na lodi sa chcú predovšetkým zabaviť. Úlohou krupiera nie je teda len sledovať hru, ale sa s hosťami aj rozprávať. „Stalo sa mi, že sa ma raz jeden milý pán opýtal, odkiaľ som. Povedal som, že zo Slovenska, na čo reagoval, že túto krajinu by chcel určite raz navštíviť. Opýtal som sa, čo ho na Slovensku láka, na čo mi odvetil, že máme mnoho kvalitných univerzít a že sme boli medzi prvými krajinami, ktoré sa odtrhli od Juhoslávie. Nuž, zase si nás pomýlili so Slovinskom,“ smeje sa Ivan.

Kontroly ako na letisku

Na to, aby sa človek stal krupierom na lodi, nemusí absolvovať nejaké špeciálne kurzy alebo výcvik. Dokonca ani plávanie nie je podmienkou, keďže každá výletná loď má o 25 percent viac záchranných člnov, ako je samotná kapacita ľudí na palube. Potenciálny krupier sa však musí vedieť dorozumieť po anglicky. „Ja som vedel angličtinu z filmov a seriálov. Myslel som si, že ju celkom ovládam, no po príchode na loď som zistil, ako som na tom biedne. Pre mňa je nezabudnuteľný austrálsky prízvuk, ktorému niekedy nerozumeli ani tí, pre ktorých je angličtina materinským jazykom. Absolvovali sme však množstvo hodín školení ohľadom bezpečnosti a hygieny, keďže sa nachádzate v uzavretom priestore. Zakaždým, keď sa posádka a pasažieri vracajú späť na loď, musia prechádzať kontrolami ako na letisku,“ dodáva. 

Videl desiatky krajín

Hlavným dôvodom, prečo sa Ivan rozhodol pracovať na lodi, bolo cestovanie. Ako člen posádky sa na výletoch, ktoré boli organizované pre pasažierov, mohol pravidelne zúčastňovať. Vďaka tomu sa dostal na miesta, ktoré by možno v živote nenavštívil. Prvá loď, na ktorej pracoval, sa plavila po Stredozemnom mori šesť mesiacov. Jedna plavba trvala približne dvanásť dní a loď kotvila v Benátkach, Istanbule, Livorne, Neapole či Barcelone. Okrem toho si v Taliansku obzrel Rím, Florenciu, ale aj Pompeje či ostrov Capri. „V novembri sa naša loď preplavila cez Atlantik. Počas desiatich dní nebolo na dohľad nič, iba nekonečný oceán. Po príchode do Ameriky nás čakali nové zážitky. Videli sme Los Angeles v Spojených štátoch, ale aj Nikaraguu, ostrov Aruba, Kostariku, Kajmanské ostrovy a množstvo ďalších atraktívnych miest. Pokým v Európe to bolo viac o histórii, v Strednej Amerike zas o dažďových pralesoch či exotických zvieratách,“ prezrádza.

Ivana však stále viac a viac lákalo spoznávať nové krajiny a kultúru. Jeho zámer bol dostať sa na loď, vďaka ktorej by si obzrel viac z Južnej Ameriky, Austráliu alebo Áziu. „Dostali sme sa späť do Európy. Keďže sme mali vyplávať do krajín ako Island, Škótsko, Belgicko či Fínsko, povedali sme si, prečo nie, veď toto sme ešte nevideli,“ hovorí. 

Chýbala mu sloboda

Práca krupiera nie je len o cestovaní, kúpaní sa v azúrovom mori či objavovaní čarovných zákutí, ale aj o zodpovednosti a dodržiavaní striktných pravidiel. „Boli dni, keď loď nekotvila v žiadnom prístave a plavila sa celý deň. Vtedy sme robili na dve zmeny, desať hodín denne.“

Krupier pracuje sedem dní v týždni a voľno má iba vtedy, ak loď niekde kotví. „Naša spoločnosť nás využívala na rôzne úlohy, ktoré s našou prácou nesúviseli. Mesačne sme tak odrobili aj 250 hodín. Okrem množstva práce pre mňa bolo najhoršie, že na lodi som mal obmedzenú slobodu. Musel som dodržiavať pravidlá, ktoré zasahovali do môjho každodenného života. Krupieri však majú určité výsady, vďaka ktorým sme si loď mohli užiť viac ako ostatní pracovníci. Mali sme voľný pohyb po celej palube, taktiež bolo dovolené navštíviť posilňovňu, kozmetický salón alebo divadlo.“ 

Volanie o pomoc

Ivan zažil na mori aj chvíle, ktoré nepatria len k tým najpríjemnejším. Na lodi Island Princess, na ktorej začínal, mu ostala v pamäti spomienka, ako im jeden večer kapitán cez rozhlas oznámil, že zachytil SOS. „Udialo sa to v Egejskom mori. Boli sme najbližšia loď v okolí a museli sme sa vydať smerom, odkiaľ bol signál vysielaný. Po necelých dvoch hodinách plavby cudzia loď vystrelila svetlicu, ktorá osvetlila celé okolie na poriadne dlhú chvíľu. Zistili sme, že o pomoc žiadali dve loďky plné utečencov. Vytiahli sme ich teda na palubu a vysadili na najbližšom gréckom ostrove,“ rozpráva Ivan.

Z lode na superjachtu

Košičan v súčasnosti zanechal prácu na výletných lodiach a pracuje v kasíne päťhviezdičkového hotela v Gibraltári. Hotel nie je klasickou budovou, ale tzv. superjachtou. „Rozhodol som sa, že si dám od výletnej lode oddych, pretože som sa tam už nemal kde kariérne posunúť. Na lodi som zažil neopakovateľné zážitky, dostal som sa na krásne miesta, spoznal som nových ľudí, niečo nové som sa naučil. Budem na to vždy spomínať len v dobrom. Neľutujem ani jeden deň, že som tam išiel, že som to všetko mohol vidieť. Práca na lodi je ťažká, ale tie skúsenosti stoja za to,“ dodáva.