Pohraničná polícia by mala dostať nové terénne autá

Ministerstvo vnútra SR vyhlásilo verejné obstarávanie na zabezpečenie terénnych áut pre Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Ako sa uvádza v oznámení na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie, náklady na kúpu nových vozidiel odhadujú na 484 100 eur bez DPH.
„Predmetom konkrétnej zákazky je dodanie deviatich kusov terénny úžitkových automobilov v prevedení Pick-up,” uviedla ministerstvo s tým, že záujemcovia o dodanie vozidiel môžu svoje ponuky predkladať do 31. októbra.
Nákup má byť spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre vnútornú bezpečnosť v rámci projektu „Doplnenie a obmena automobilovej techniky” zameraného na výmenu v súčasnosti už nevyhovujúcej a opotrebovanej techniky, ktorá je využívaná organizačnými zložkami v pôsobnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polície. „Realizácia projektu prispeje k vytvoreniu podmienok pre efektívnejšie plnenie úloh v oblasti kontroly hraníc, boja proti nelegálnej migrácii, prevádzačstvu, vyšetrovania trestnej činnosti spojenej s nelegálnou migráciou a obchodovaním s ľuďmi,” dodal rezort vnútra.
Zdroj: (SITA, sa, DSe)
Odporúčané články

Aj počas nadchádzajúceho týždňa dôjde v Košickom kraji k plánovaným odstávkam elektriny z dôvodu údržby a modernizácie distribučnej siete. Podľa informácií spoločnosti VSD budú zasiahnuté desiatky miest a obcí.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.

Od piatka 1. augusta dochádza k úpravám tarify MHD v Košiciach. Tie schválili na svojom júnovom rokovaní poslanci mestského zastupiteľstva v Košiciach. Hlavným dôvodom tohto kroku boli podľa povereného generálneho riaditeľa DPMK Romana Danka dopady konsolidačných opatrení štátu ako je zvýšenie DPH a novozavedená transakčnú daň. Tie z pohľadu DPMK znamenajú zvýšenie nákladov o 500 000 eur ročne. Došlo aj k nárastu prevádzkových nákladov na energie a mzdy o vyše 4,5 miliónov eur.