Košice chcú byť prvým postsocialistickým Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva

Po Európskom hlavnom meste kultúry 2013 a Európskom meste športu 2016 sa Košice usilujú byť v roku 2019 Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva. Rozdiel je však v tom, že tento titul sa nespája so žiadnymi európskymi dotáciami.

Prevzatie nominačného certifikátu na titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva prevzala v pondelok v Bruseli z rúk riaditeľky Európskeho dobrovoľníckeho centra (CEV) Gabrielly Civico zástupkyňa stáleho predstaviteľa pri Európskej únii Petra Vargová. Oficiálne tým potvrdili prihlášku Košíc. „Ďalšími nominovaným pre rok 2019 sú mestá Augsburg v Nemecku a Cascais v Portugalsku,“ informovalo stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.

Čerstvá tradícia

Titul mesta dobrovoľníctva udeľuje CEV od roku 2013, ktorý bol Európskym rokom občianstva. Mestami dobrovoľníctva sa odvtedy stali Barcelona (2014), Lisabon (2015), Londýn (2016), Sligo (2017). V roku 2018 ním bude dánsky Aarhus. 

„Košice sú prvým kandidátom z nových členov EÚ, čo veľmi vítame. Dobrovoľníctvo a občianska spoločnosť sa vzhľadom na novú realitu v týchto krajinách stále rozvíjajú a je veľmi dôležité ukázať, ako je to možné, aj keď dobrovoľníctvo tu nie je tak silno a dlho etablované ako v iných častiach Európy. Košice tým inšpirovali ďalšie mestá v regióne,“ povedala pre KOŠICE:DNES riaditeľka CEV Gabriella Civico. 

Doplnila, že víťazstvo nie je pre ocenené mesto spojené so finančnou cenou, no dúfa, že sa to do budúcnosti zmení. V súčasnosti financujú súťaž z vlastných zdrojov a malého únijného grantu z programu „Európa pre občanov“.

O víťazovi rozhodne porota, ktorá jeho meno oznámi 1. decembra v írskom Sligu, v aktuálnom hlavnom meste. V roku 2018 štafetu preberie dánske mesto Aarhus, ktoré vlani presvedčilo porotu so svojou „stratégiou aktívneho občianstva“. 

S ideou prihlásiť sa do súťaže prišla predsedníčka Dobrovoľníckeho centra Košického kraja Miroslava Langerová. Chce sa tým odvďačiť približne 80-tisíc obyvateľom kraja, ktorí v súčasnosti už aktívne dobrovoľníčia, a tiež zmeniť pohľad verejnosti na dobrovoľníctvo. Tvrdí totiž, že mnohí ľudia dobrovoľníkov odsudzujú ako ľudí neschopných zamestnať sa za peniaze. Ide však podľa nej o študentov, aktívnych seniorov, ale aj invalidných dôchodcov, ktorí sa síce normálne nezamestnajú, ale chcú niečo užitočné robiť. 

„Vôbec nie je isté, či to dostaneme, lebo sme pre nich prvým mestom zo strednej a východnej Európy. Buď to budú brať tak, že áno, podporíme ich, aby boli príklad ďalším, alebo si povedia, že na to nie je čas a podporia Nemecko a Portugalsko a nechajú našu časť Európy s tým, že my im s dobrovoľníctvom nesiahame ani po členky,“ skonštatovala Langerová. Zároveň vylúčila akékoľvek politické ambície projektu, ani mesto do toho podľa nej veľmi peniaze nechce dávať. Dodala, že ani v prípade víťazstva sa nezaväzujú k nejakým konkrétnym aktivitám, ako to bolo v prípade projektov mesta kultúry a športu.

Cieľom však je aj zabezpečenie motivácie pre dobrovoľníkov na organizáciu Európskeho olympijského festivalu mládeže v roku 2021. Podľa aktuálnych predpokladov ich budú potrebovať 3 až 4-tisíc.

Na titule sa nenabalíme, môže nám to však priniesť nefinančné benefity

Súťaž o Európske hlavné mesto dobrovoľníctva organizuje Európske dobrovoľnícke centrum. Aj keď jej riaditeľka Gabriela Civico priznáva, že do budúcnosti by radi získali sponzora, ktorý by mohol aktivity jednotlivých miest podporiť aj finančne, zatiaľ vidí v udelení titulu, ale aj samotnej kandidatúre, viacero nefinančných benefitov.

Veľmi dôležitým prínosom je podľa nej porozumenie základným európskym hodnotám, napríklad solidarite. Výhra pomáha zlepšiť motiváciu pre súčasných dobrovoľníkov a tiež osloviť ďalších, aby sa zapojili do pomoci ostatným bez predpokladu zisku akejkoľvek protihodnoty. 

„Miestnym politikom účasť potvrdí, že podpora, ktorú dávajú dobrovoľníkom a ich organizáciám, je nevyhnutná a mala by ostať stredobodom ich politiky s ohľadom na školstvo, zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, šport, sociálnu inklúziu, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny a podobne,“ konštatuje Civico.

Aj keby sa Košiciam titul nepodarilo vyhrať, už príprava prihlášok priniesla dobrovoľníkom, ich organizáciám, ale aj samospráve príležitosť zhodnotiť, čo v tejto oblasti urobili, kde sú ešte rezervy a príležitosti do budúcnosti. Aj napriek zlepšujúcej sa kvalite života v Košiciach tak môže samospráva spoznať verejnú mienku a prínos dobrovoľníkov pre mesto.