Európska komisia navrhla prísnejšie pravidlá týkajúce sa znečisťovania vzduchu a vody a čistenia odpadových vôd

Európska komisia v stredu navrhla prísnejšie pravidlá týkajúce sa látok znečisťujúcich okolité ovzdušie a povrchové a podzemné vody, ako aj čistenia mestských odpadových vôd. Len znečistenie vzduchu spôsobuje, že každý rok predčasne zomrie takmer 300-tisíc Európanov a navrhované nové pravidlá znížia za desať rokov úmrtia spôsobené hladinami jemných prachových častíc PM2,5 nad rámec smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie o viac ako 75 percent.
Komisia informuje na svojej webstránke, že navrhuje sprísniť povolené úrovne znečisťujúcich látok a zlepšiť implementáciu, aby sa zabezpečilo, že ciele zníženia znečistenia sa budú v praxi dosahovať častejšie.
Navrhovaná revízia smerníc o kvalite okolitého ovzdušia stanoví dočasné normy Európskej únie pre kvalitu ovzdušia do roku 2030, pričom budú viac zosúladené s usmerneniami WHO a EÚ posunú smerom k dosiahnutiu nulového znečistenia ovzdušia najneskôr do roku 2050 v súčinnosti s jej úsilím o klimatickú neutralitu. Napríklad navrhuje zníženie ročnej limitnej hodnoty pre PM2,5 o viac ako polovicu.
Tiež zabezpečí, aby ľudia, ktorí utrpeli zdravotné problémy v dôsledku znečistenia ovzdušia, mali právo na odškodnenie v prípade porušenia pravidiel EÚ o kvalite ovzdušia a mali právo na zastúpenie mimovládnou organizáciou prostredníctvom kolektívnych žalôb na náhradu škody. Návrh objasňuje prístup k spravodlivosti, účinné sankcie a lepšie verejné informácie o kvalite ovzdušia a zároveň podporí miestne orgány posilnením ustanovení o monitorovaní kvality ovzdušia, modelovaní a zlepšovaní plánov kvality ovzdušia.
Stredajší návrh podľa Komisie pomôže dosiahnuť dramatické zlepšenie kvality ovzdušia v celej Európe do roku 2030, čo povedie k hrubým ročným prínosom odhadovaným na 42 až 121 miliárd eur v roku 2030, pri nákladoch menej ako šesť miliárd eur ročne.
Revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd zase pomôže Európanom využívať výhody čistejších riek, jazier, podzemných vôd a morí, pričom čistenie odpadových vôd by malo byť nákladovo efektívnejšie. Revízia navrhuje zamerať sa na energetickú neutralitu odvetvia do roku 2040 a zlepšiť kvalitu kalu, aby sa umožnilo väčšie opätovné využitie, čím sa prispeje k väčšej obehovej ekonomike. Okrem iného zahŕňa povinnosti získavať živiny z odpadových vôd, nové normy pre mikropolutanty a nové požiadavky na monitorovanie mikroplastov. Povinnosť čistenia vody sa rozšíri aj na menšie obce s 1 000 obyvateľmi, v snahe o lepšie zvládanie lejakov by mali vzniknúť integrované plány hospodárenia s vodou a po skúsenostiach s pandémiou COVID-19 EK tiež navrhuje systematické monitorovanie odpadovej vody na viacero vírusov a antimikrobiálnu rezistenciu. Na základe návrhu sa od krajín EÚ bude vyžadovať, aby zabezpečili prístup k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny.
Keďže 92 % toxických mikropolutantov nachádzajúcich sa v odpadových vodách EÚ pochádza z liečiv a kozmetiky, nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu bude od výrobcov vyžadovať, aby zaplatili náklady na ich odstránenie.
Zmeny podľa odhadov zvýšia náklady o 3,8 % na 3,8 miliardy eur ročne v roku 2040 s prínosom viac ako 6,6 miliardy eur ročne s pozitívnym pomerom nákladov a výnosov v každom členskom štáte.
Komisia tiež navrhuje aktualizáciu zoznamov látok znečisťujúcich vodu, ktoré sa majú prísnejšie kontrolovať v povrchových a podzemných vodách. Do zoznamov pribudne 25 látok vrátane perfluóralkylovaných chemikálií (PFAS), radu pesticídov a produktov degradácie pesticídov, ako je glyfosát, bisfenolu A a niektorých liečiv využívaných proti bolesti a zápalom, ako aj antibiotík.
Po incidentoch, ako je masový úhyn rýb v Odre, navrhuje EK povinné varovania v povodiach riek. Tiež navrhla zlepšenie monitorovania, podávania správ a jednoduchšie budúce aktualizácie zoznamu, aby držali krok s vedou.
Návrhy teraz v rámci riadneho legislatívneho postupu posúdia Európsky parlament a Rada EÚ. Po ich prijatí nadobudnú účinnosť postupne, s rôznymi cieľmi na roky 2030, 2040 a 2050.
Zdroj: dm, ns
Odporúčané články

Mesto Košice pripravuje rekonštrukciu viac než trojkilometrového úseku električkovej trate v mestskej časti Nad jazerom. Investícia vo výške takmer 65 miliónov eur má vyriešiť dlhodobé technické problémy, ktoré viedli k zníženiu rýchlosti električiek na viacerých miestach až na 20 km/h a hrozbe odstavenia trate pre jej nevyhovujúci stav.

V Košiciach sa čoraz častejšie objavuje pohánkovec. Je to invázna rastlina z východnej Ázie, vytvára husté porasty a potláča pôvodnú vegetáciu. Táto trojmetrová rastlina s červenými škvrnami na stonkách a srdcovitými listami sa rýchlo šíri a je náročné ju zastaviť. Slovenská inšpekcia životného prostredia zaraďuje pohánkovec na zoznam rastlín vzbudzujúcich obavy.

Rudolf Schuster (91), prvý demokraticky zvolený prezident Slovenskej republiky a bývalý primátor mesta Košice, na Valnom zhromaždení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) tvrdo kritizoval neodborné zásahy do vodohospodárstva a mediálne útoky na VVS zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). „Každý je dnes odborníkom vo všetkom. Neodborníci by nemali hovoriť do odborných vecí,“ vyhlásil. Tvrdenia NKÚ, najmä jeho predsedu Ľubomíra Andrassyho, o údajnej skrytej privatizácii VVS odborná verejnosť opakovane označila za klamstvá, zavádzanie a politikárčenie. Schuster zdôraznil dôležitosť odbornosti, efektívneho hospodárenia vodární a využitia eurofondov na ochranu vodných zdrojov v čase klimatických zmien.