„Ak by sme boli hore, možno by sme už nežili“
Pri štvrtkovej zrážke dvoch športových lietadiel pri obci Červený Kameň v okrese Ilava zahynulo sedem ľudí, 31 bolo zranených. Na mieste nešťastia boli aj parašutisti, ktorí trénujú v Parašutistickom klube Košice. Podľa Juraja Gyenesa z Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru ešte nie je známa presná príčina nehody. V lietadlách boli parašutisti, nacvičovali hromadný zoskok. „V prvom lietadle zahynula dvojčlenná posádka, všetkým parašutistom sa ale podarilo vyskočiť. V druhom zahynula tiež dvojčlenná posádka a traja parašutisti,“ povedal Gyenes. Medzi parašutistami, ktorí vo štvrtok nacvičovali hromadný zoskok, boli aj Patrik Minár, Peter Kaľavský, Jozef Kalnický a Anton Dzuričko. Trénujú v Parašutistickom klube Košice. A. Dzuričko, predseda klubu, nám po tragédii s rozochveným hlasom hovoril, čo sa udialo. Boli ste v čase zrážky v niektorom z dvoch lietadiel, ktoré sa dostali do kolízie? Dvaja z nás štyroch boli v lietadlách. Paťo Minár a Peťo Kaľavský. Našťastie sú obaja živí. Vyskakovali už v malej výške. Medzi nimi lietali trosky lietadiel a ohrozovali ich ešte viac. Museli použiť záložné padáky. Mnohí skončili doudieraní, ale našťastie živí. Kde presne ste boli vy a Jozef Kalnický? S Jožkom sme boli na letisku a pozerali na chystaný pokus. Keby sa vydaril, tak by sme pristupovali k tímu v ďalších letoch a zväčšovali počet členov vo formácii. Zatiaľ sme sa chystali na cvičný zoskok a tvorbu formácie štrnástich parašutistov. Ak by sme boli hore, možno by sme nemali šťastie a už by sme nežili. Napriek veľkému počtu ľudí, ktorým sa podarilo zachrániť, zomrelo sedem pilotov a parašutistov. Ste vôbec schopný popísať, čo sa dialo krátko po tragickom nešťastí? Je to veľmi ťažké. Pre všetkých. Roky sa navzájom poznáme, mnohí tu prišli aj s rodinami. Plač a smútok za mŕtvymi, objímanie a radosť, keď idete oproti kolegovi, ktorý letel a prežil. Všetko sa to mieša na jednom mieste. Ťažko si to predstaviť, popísať to slovami. Čo bolo príčinou zrážky lietadiel? Podľa vyjadrení parašutistov, ktorí prežili, chybu pravdepodobne urobil pilot lietadla, ktoré letelo nižšie a priveľmi sa priblížilo k druhému stroju.
Mal to byť pokus o rekord

Parašutisti včera nacvičovali hromadný zoskok na sobotňajší letecký deň na letisku v Slavnici (pre tragédiu ho už zrušili), no zároveň sa pokúšali dosiahnuť slovenský rekord vo zväčšovaní formácie. Chceli vytvoriť zostavu 33 ľudí v istom určenom tvare. Ak by sa im to podarilo, pri ďalších zoskokoch by rozširovali formáciu vždy o jedného človeka.
Dve lietadlá typu L-410, ktoré riadili štyria piloti, mali na palube 33 parašutistov a dvoch kameramanov.
Anton Dzuričko z Parašutistického klubu Košice pozoroval tragédiu na vlastné oči, na zemi sa pripravoval na (prípadný) ďalší let a zoskok. Videl lietadlá, ako sa ocitli blízko pri sebe. To, ktoré letelo vyššie, sa zrazu dostalo do turbulentnej diery a náhle kleslo. Krídlom rozťalo bok druhého lietadla a stroje sa začali vo vzduchu lámať.
Parašutisti, vtedy vo výške 1500 metrov, ešte vôbec neboli pripravení zoskakovať, lietadlá plánovali vystúpiť až do výšky štyroch kilometrov. Takže dvere boli zatvorené.
Následne, keď už lietadlá padali k zemi, si parašutisti zachraňovali holé životy. Napriek rotáciám, do ktorých sa rozpadávajúce stroje dostali, sa podarilo dvere otvoriť a väčšine z nich vyskákať.
Foto: TASR
Odporúčané články
Košický arcibiskup Bernard Bober zrejme poslednýkrát vo svojej funkcii slúžil svätú omšu pre ľudí bez domova. Tradičné stretnutie sa konalo v Charitnom dome sv. Alžbety, kde sa každoročne pred Veľkou nocou stretáva s ľuďmi v núdzi.
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Zmodernizované depo spolu s novou čistiacou linkou v areáli Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) na Bardejovskej ulici je už niekoľko dní skolaudované. Vedenie mesta Košice a DPMK v pondelok informovali verejnosť, že najmodernejšie depo v bývalom Česko-Slovensku sa tak z režimu predčasného užívania dostalo už do oficiálnej prevádzky.