Gastro sektor privítal návrh na dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty
Gastro sektor víta návrh na dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na stravovacie služby počas prvých troch mesiacov budúceho roka. Signatári platformy #StáleMámeChuť zároveň vyzývajú všetkých poslancov Národnej rady SR na podporu tohto opatrenia.
„Vítame, že sme sa po takmer troch rokoch výziev dočkali aspoň dočasného zníženia DPH na stravovacie služby. Gastro sektor po pandémii tvrdo zasiahla vojna na Ukrajine, energetická kríza i inflácia a s ňou súvisiaci rast cien potravín,“ uviedol Vladimír Machalík z iniciatívy #StáleMámeChuť.
Poukázal na to, že Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie (EÚ), ktorá stále uplatňuje základnú sadzbu DPH na stravovacie služby a s 20-percentnou sadzbou má Slovensko štvrtú najvyššiu DPH na gastro v EÚ.
„Aj keď obdobie troch zimných mesiacov považujeme za veľmi krátke, dočasné zníženie DPH na gastro považujeme za pozitívne. Aj vzhľadom na vyjadrenia predstaviteľov koalície veríme, že budúci rok dĺžku tohto obdobia prehodnotia a pomôžu tak gastro sektoru postaviť sa na nohy vo vôbec najťažšom období v ére samostatného Slovenska,“ dodal Machalík.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) na prepravu lyžiarskymi vlekmi a lanovkami, na akvaparky, na vstupné do športovísk a reštauračné a stravovacie služby sa má v prvých troch mesiacoch budúceho roka znížiť zo súčasných 20 percent na 10 percent. Na dnešnom brífingu o tom informoval minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Zdroj: SITA it, rv
Odporúčané články
Hoci väčšina Slovákov siaha po pôžičke predovšetkým v bankách a nebankových spoločnostiach, významná časť populácie stále rieši finančné rezervy aj v rodinnom kruhu. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit sa každý štvrtý dospelý Slovák obrátil so žiadosťou o pôžičku nad 500 eur na príbuzných alebo známych.
Zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a ďalších fyzických osôb – podnikateľov od začiatku roka 2026 znamená definitívnu bodku za jedným z najkontroverznejších fiškálnych opatrení posledného obdobia. Štát ustupuje od povinnosti, ktorá mala posilniť verejné financie, no v praxi priniesla viac administratívnej záťaže než očakávaných príjmov.
Majetok domácností v krajinách strednej a východnej Európy sa za posledné dve dekády výrazne zvýšil, no jeho štruktúra zostáva prekvapivo konzervatívna. Výskumná správa Investičného inštitútu UniCredit ukazuje, že väčšina domácností má stále uložené aktíva najmä v hotovosti a bankových vkladoch, čo výrazne obmedzuje ich výnosový potenciál.
