Zviera nie je vec! Dokážeme zastaviť ľudskú krutosť?

Pred štvrťstoročím, 10. augusta 1992, sa pri fontáne v parku vedľa kaplnky svätého Michala zišla partia mladých ľudí. Spájalo ich presvedčenie, že ak chcú zmysluplne chrániť živé tvory pred utrpením, ktoré im spôsobuje civilizácia, treba sa organizovať. V ten deň vznikla nezisková organizácia dobrovoľníkov – Sloboda zvierat. 

Do roka mala organizácia tisíc členov a presťahovala sa z Košíc do Bratislavy…

Proti násiliu

Prvou veľkou akciou bol trojdňový festival proti násiliu na všetkom živom v kultúrnom dome v Barci, kde vystúpilo takmer 50 hudobných skupín. 

„Tam sa našla partia 30 až 50 ľudí, ktorá sa chcela aktívne zapájať do ochranárskych aktivít, no nemala do čoho,“ spomína zakladateľ organizácie, Košičan Ladislav Ďurkovič. Začali sa preto pravidelne stretávať, najskôr na Baštovej, neskôr Alžbetinej, alebo v priestoroch divadla Romathan. Od roku 1993 mali kanceláriu na Slovenskej jednoty neďaleko Národnej banky Slovenska. Názov Sloboda zvierat vznikol na Podhradovej. 

„Neskôr to presiahlo rozmer Košíc, robili sme množstvo akcií, rezonovali od Košíc až po Prahu. Po roku sme mali tisíc členov, tak sme sa v apríli 1994 rozhodli emigrovať do Bratislavy,“ vysvetľuje Ďurkovič. 

Korida v Košiciach?!

Jednou z aktivít bola napríklad kampaň za zákaz býčích zápasov v Košiciach, ktoré chcela zorganizovať skupina podnikateľov. „Rozbehli sme petíciu, ktorú podpísalo za mesiac okolo 10-tisíc ľudí,” spomína Ďurkovič. Hlas ľudu vtedy primátor Bauer vypočul a zápasy zakázal. Okrem toho sa im podarilo zastaviť pokusy na zvieratách v rámci výuky či testovania kozmetiky. Pričinili sa tiež o zákaz kožušinových fariem a pomohli pri výmene nekompetentného riaditeľa zoologickej záhrady. Keď počas svetového dňa laboratórnych zvierat zablokovali vstup do laboratória oproti lekárskej fakulte, vedci ich prekvapivo pozvali dnu a s pochopením povedali, že s nimi súhlasia a zbytočne opakované pokusy už nebudú robiť. Testy na zvieratách prestala robiť po ich aktivite aj spoločnosť Gilette. Na tieto veci si dnes ako na najdôležitejšie spomína zakladateľ organizácie.

Útulok za cenu jednej zastávky

Mrzí ho však, že Košice aj napriek tomu, že práve tu vznikla Sloboda zvierat, nemajú centrálny mestský útulok. Psíčkari sa pritom podľa jeho slov na daniach za psa skladajú práve na to, aby v prípade, že stratia svojho miláčika, sa mesto postaralo o jeho odchyt. Považuje to za dôležité napríklad preto, aby pes niekoho nepohrýzol, nešírili sa nákazy, či voľne pustené psy nespôsobovali dopravné nehody. „Tu ako keby zastal čas. Hoci sú Košičania citliví na problémy zvierat, mesto nejako prehliada túto problematiku,“ konštatuje Ďurkovič. Profesionálny mestský útulok, aký sa im podarilo otvoriť v Bratislave v spolupráci s magistrátom ihneď po ich presťahovaní do hlavného mesta, by podľa zakladateľa Slobody zvierat stál možno toľko ako jedna nová električková zastávka. 

Expresný Mečiar

Neskôr, keď už Sloboda zvierat pôsobila v Bratislave, nezastavil ju ani Vladimír Mečiar, pre ktorého boli mimovládne organizácie tŕňom v oku. Zákon na ochranu zvierat v roku 1996 prijal parlament v dnes neuveriteľne krátkom čase – za dva mesiace. „Tento zákon sa potom zrušil, keď sa v súlade s európskym právom rekodifikoval a bol včlenený do veterinárneho zákona. To však nebolo dostatočné, a tak ma veľmi teší, že sa teraz bude opäť prijímať osobitný zákon na ochranu zvierat,“ vraví Ďurkovič. 

Zákony na ochranu zvierat trpeli pre pády vlád

Aj keď podľa aktuálnej šéfky Slobody zvierat Pavly Dugovičovej zákony na ochranu zvierat dnes nie sú zlé, volá po novej legislatíve, ktorá napríklad zakáže držanie zvieraťa na reťazi, zavedie povinné čipovanie, alebo zmení obsah pojmu zviera z veci na živého tvora. V súvislosti s koaličnou krízou však cíti riziko, že zvieratá sa lepšej legislatívy nedočkajú.

Zákon na ochranu zvierat, v ktorom má Sloboda zvierat prísľub zapracovať jej pripomienky, predkladá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná z SNS, ktorej predseda Andrej Danko pred týždňom vypovedal koaličnú zmluvu. 

Návrhy na zlepšenie ochrany zvierat v slovenskej legislatíve v minulosti dvakrát pre pád vlády neprešli. Najprv pre pád vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) nedostali podporu predrokované zmeny pri otváraní veterinárneho zákona, neskôr sa pre pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) do parlamentu ani nedostal pripravený zákon na ochranu zvierat. „Snaha uzákoniť čipovanie alebo povýšiť zviera z úrovne veci, sú témy, ktoré sa už takých osem rokov forsírujú,“ vraví Dugovičová. 

Pri spätnom pohľade na štvrťstoročnicu Slobody zvierat vidí jej predsedníčka zmenu najmä v spôsobe angažovania sa ľudí: „Bohužiaľ, ľudia sedia viac na internete, ako by išli do ulíc,“ skonštatovala P. Dugovičová.

Aktivity Slobody zvierat
1995 – otvorenie útulku v Bratislave, dovtedy sa o psy starala šarhovská služba
1996 – zriadenie prvej pohotovostnej telefónnej linky 187 na pomoc zvieratám
2002 – založenie výchovného centra Svet je pre všetkých
2005 – zriadenie siete inšpektorov ochrany zvierat a založenie linky proti krutosti, ktorá na tel. čísle 02/16 187 prijíma celoročne od ľudí hlásenia o týraných, stratených či zranených zvieratách 
2007 – kampaň „Pozor na vajcia“ za zlepšenie životných podmienok nosníc
2011 – medzinárodná kampaň „Veľké sťahovanie sliepok” na podporu prijatia celoeurópskeho zákazu chovu nosníc v holých batériových klietkach
2012 – kampaň “Cirkus bez zvierat ” za zastavenie cirkusov so zvieratami
Aktuálne kampane: Stop reťaziam, Ony bez kožucha neprežijú, Stop množiteľom, Ako spolunažívať s pouličnými mačkami