Kabinet nesúhlasí s návrhom poslancov na vyslovenie nedôvery vláde

Vláde je vyčítané ohrozovanie demokracie, vyplývajúce z neschopnosti zmanažovať krízy, čo vedie k ohrozeniu obyvateľstva a následnému stupňovaniu napätia i nedôvery v inštitúcie a systém. Kabinet s tým nesúhlasí, tvrdí, že tento argument je založený alebo na úmyselnom zavádzaní, alebo na nevedomosti.

„Žiadna vláda nemala skúsenosti s krízovými situáciami. Riadenie štátu v krízových situáciách bolo potrebné nastaviť tak, aby reflektovalo na aktuálne potreby. Zároveň boli pripravené adresné schémy pomoci, či už počas pandémie, energetickej, či inflačnej krízy,” uviedla vláda v stanovisku. Svoje doterajšie kroky vláda považuje za upevňujúce pre hodnoty demokracie a ústavnosti.

Vláda sa ohradzuje aj voči kritike budúcoročného rozpočtu, a to tým, že po odchode ministrov zo strany SaS boli ich miesta obsadené odborníkmi bez straníckej príslušnosti. „Ani jedno meno nebolo v odborných kruhoch žiadnym spôsobom spochybňované. Podobný meter platil napríklad pri kreovaní Plánu obnovy a odolnosti SR, z ktorého financujeme obnovu krajiny po pandémii, patrí medzi najlepšie hodnotené Európskou komisiou. Súčasná vláda robí rozhodnutia na základe odborných podkladov a diskusií,” uvádza sa v stanovisku.

Vláda v tomto smere pripomína, že rozpočet na rok 2023 je rozpočet pomoci ľuďom, a zároveň je rozpočtom historických rozhodnutí vlády. Mal by pomôcť napraviť krivdy na viacerých roky ignorovaných profesiách. Kabinet v stanovisku zdôraznil, že prijatie rozpočtu a odmietnutie rozpočtového provizória podporili aj prezidentka SR, Konfederácia odborových zväzov SR, Lekárske odborové združenie, školskí odborári či zamestnávatelia, ale aj prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček, predseda ZMOS Branislav Tréger a predseda združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.

Návrh na vyslovenie nedôvery poukázal aj na zlyhania vlády pri rokovaní so zdravotníkmi, čím ohrozila zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti občanov. Vláda nesúhlasí ani s tým, že by zlyhala pri rokovaniach so zdravotníkmi či v oblasti ochrany základných práv a osobných slobôd, a to v kontexte teroristického útoku a vraždy. Predkladatelia tvrdia, že agóniu vlády dokresľuje aj neschopnosť čo i len minimálne pomôcť LGBTI+ ľuďom a jednoznačne zaujať postoj k odsúdeniu verbálnych útokov voči tejto menšine, pričom niektorí vládni predstavitelia prispeli k zvyšovaniu napätia. Vláda to odmieta. „Predseda vlády, a teda aj vláda SR, k tragickým udalostiam okamžite zaujali jasný postoj. Nielen symbolicky, ale boli podniknuté konkrétne kroky, a to na zabezpečenie bezprostrednej bezpečnosti všetkých komunít, ale aj na posilnenie ich práv. Faktom je, že toto je prvá vláda SR, ktorá to myslí s posilnením práv menšín vážne,” uviedol kabinet v stanovisku.

Návrh na vyslovenie nedôvery predložila skupina poslancov predsedovi parlamentu 1. decembra. Ten na základe neho zvolal schôdzu NR SR, aby tento návrh poslancov prerokovali.

Zdroj: (SITA, DSe, kl)